Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Na dnešný (26.2.) deň pripadla Popolcová streda, ktorou sa veriacim rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi začína 40-dňové obdobie pôstu. Kresťania sa počas neho duchovne pripravujú na najväčší sviatok cirkevného roka, Veľkú noc. Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, teda v tomto roku do 12. apríla. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 24. februára.
Popolcová streda sa v rímskokatolíckej cirkvi spája s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Konzumácia bezmäsitých jedál mala podľa ľudových tradícií zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Ľudia zvykli jesť cestoviny alebo pirohy.
Kresťania si v dnešný deň pripomínajú dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je posvätenie popola. Kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš,“ alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium.“ Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Zároveň je symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania popola na hlavu bol od 8. storočia určený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí začínali svoju cestu pokánia. Do chrámu prišli bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr sa to stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. Koncil v Benevente v roku 1091 zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Zdroj: TASR