Opäť sa v nich začal ťažiť opál a po starých banských chodbách sa môžu zatúlať aj zvedaví turisti.
Najväčšie a najstaršie na svete. Takýmito prívlastkami sa môžu pýšiť Opálové bane pri Červenici (okres Prešov), ktoré sú vzdialené od Košíc len 25 kilometrov. Patria k svetovým unikátom, keďže ďalšie opálové bane by ste v Európe hľadali márne. Najbližšie sa nachádzajú až v Austrálii, Etiópii, Mexiku či Hondurase.
Tie pri Prešove sú pre turistov sprístupnené viac ako rok. Doteraz ich stihlo navštíviť približne 12-tisíc ľudí. Medzi nimi boli aj turisti z Bahrajnu, Číny či Japonska. Vidieť mohli prvý, viac ako kilometrový okruh baní. V najbližšom období však v baniach plánujú sprístupniť ďalší, trojnásobne dlhší úsek.
„Mal by zahŕňať aj prehliadku malých jazierok. Bude to trošku náročnejšie, vedie tam totiž 130 schodov. Chceli by sme to sprístupniť v priebehu roka 2017," prezradila sprievodkyňa a manažérka turistických projektov Iveta Bernátová.
Raj pre potápačov, aj turistov
Mnohé časti bane však zostanú pre bežných návštevníkov aj naďalej neprístupné. Asi päť poschodí je totiž zaplavených. To, čo sa skrýva pod hladinou, môžu vidieť len skúsení potápači s povolením a špeciálnym výstrojom. Teplota vody tu totiž dosahuje približne štyri stupne.
Milovníci adrenalínu ale nemusia zúfať. V blízkej budúcnosti by mal byť pre všetkých odvážlivcov pripravený tzv. freeline. Teda voľný pohyb v labyrinte banských chodieb so sprievodcom. Takýto výlet do podzemia môže trvať aj niekoľko hodín.
Obnovili ťažbu
Opálové bane však neslúžia len pre turistov. Po 90-ročnej prestávke, sa v nich od roku 2012 začal opäť ťažiť vzácny opál. Zdobí najmä šperky, dokonca britské korunovačné klenoty.
„Ťažba sa tu začala v roku 1780 banským spôsobom, avšak ťažilo sa tu aj predtým,“ priblížila históriu baní sprievodkyňa.
Ako ďalej ozrejmil riaditeľ Opálových baní Ivan Kopor, s ťažbou opálu sa tu skončilo po prvej svetovej vojne. Tá vraj nebola pozastavená kvôli nedostatku opálu, ale kvôli politickým a spoločenským pomerom.
Slovenský opál vraj kedysi nosili aj významné osobnosti svetových dejín. Pýšila sa ním napríklad Kleopatra i Napoleón. Ten najväčší, tzv. Harlekýn, je uložený v prírodovedeckom múzeu vo Viedni.