„Najlepšie je držať sa princípu. Ak sa nikto nepýta alebo nežiada si spätnú väzbu, tak nekritizujem,“ tvrdí psychologička Zuzana Šofraneková.
Každý rok sa to počas sviatkov opakuje: Pozor na zaseknutú rybiu kosť, boľavé brucho aj horiace sviečky. Robíme ale všetko preto, aby sme prežili Vianoce hlavne v psychickom zdraví? Nemusí každý Vianoce milovať a to by sme mali akceptovať. Dôvody môžu byť akékoľvek a nie je na nás, aby sme to súdili. Nad čím sa však zamyslieť môžeme je: Ako toto obdobie čo najlepšie prežiť – pohodovo a bez konfliktov. Odpoveď sme hľadali spoločne s klinickou psychologičkou Zuzanou Šofranekovou, no pýtali sme sa aj poslucháčov a mladých ľudí, aké témy a otázky ich pri rodinných stretnutiach nebavia alebo dokážu ublížiť.
„Mali by sme sa určite vyhýbať témam, ktoré zasahujú do identity a nejakých citlivých oblastí toho druhého človeka. Sú to napríklad komentáre o váhe, vzhľade, práci, zárobku, vzťahoch alebo tiež rodičovstve. Počas sviatkov je každý trochu citlivejší. Vstupuje do toho aj únava, stres, očakávania. Takže aj nevinná poznámka, ktorú síce nemyslíme zle, môže toho druhého zasiahnuť viac, než si uvedomujeme,“ vysvetlila psychologička Zuzana Šofraneková.
Dobrým pravidlom je tiež komentovať len to, čo sa dá do piatich sekúnd zmeniť, ako napríklad rozopnutý gombík či rozviazaná šnúrka. Naopak by sme sa mali podľa Šofranekovej vyhýbať komentárom, ktoré zasahujú psychiku človeka:
„Nemali by sme komentovať rodinný stav, váhu, oblečenie alebo tiež kariéru, lebo sú to hlboko citlivé a osobné témy. Môžeme naraziť na oblasť, ktorá je pre toho druhého veľmi citlivá a trápi sa, aj keď o tom nehovorí nahlas. Komentáre okolo týchto citlivých oblastí môžu vyvolať smútok, hanbu a pocit nedostatočnosti alebo zlyhania a môžu vzťahy zároveň aj narúšať. Najlepšie je držať sa princípu. Ak sa nikto nepýta alebo nežiada si spätnú väzbu, tak nekritizujem. Určite sa vyhýbajme otázkam, kedy sa vydáš, dokedy chceš byť sám, kedy budú deti, koľko zarábaš a podobne. Môžu zasiahnuť človeka, ktorý prežíva neúspešné vzťahy, neplodnosť, zdravotné ťažkosti alebo kariérny stres. Ak sa niekto chce s týmito informáciami podeliť, urobí to sám. Netreba ho do toho tlačiť.“
Táto téma vyvolala diskusiu aj z vašej strany. Nehovor mi, že si nepribrala, veď máš väčší zadok. Prípadne: A s dieťaťom chcete čakať dokedy? Už nie si najmladšia. Písali ste aj poznámky, ktoré sa týkajú výchovy detí ako: „Ah, vy moderní rodičia, všetko im dovolíte a potom vám skáču po hlave.“
Odborná verejnosť vám teda radí, aby ste zbytočne neplytvali energiou, a naopak reagovali tým, že v skratke poviete – „my to máme takto a u nás platia takéto pravidlá“.
Pri tejto téme sme mysleli aj na mladých a pýtali sme sa, či existuje niečo, čo im nevytvára úplnú pohodu pri takýchto vianočných stretnutiach.
Vianoce by predovšetkým mali byť sviatkami pokoja, a preto sa nebojme „vypnúť“ a nastaviť si priority tak, ako chceme.
„Nezabúdajme na to, že Vianoce nie sú o výkone, o dokonalej výzdobe, drahých darčekoch, ani o tom, aby sme boli všetci nonstop usmiatí a spokojní. Je na nás, ako sviatky strávime a aký význam im dáme, ale určite je užitočné ich využiť pre oddych a zastavenie sa z bežnej rutiny,“ tvrdí psychologička.
Jednou z tém, a to najmä pre rodičov, je ozrejmenie toho, ako to je vlastne s darčekmi a Ježiškom. Rodičia si vysvetlenie témy plánujú na neskôr, zatiaľ čo ich neraz predbehne kamarát, spolužiak či iný rodinný príslušník.
„Vysvetľovanie reality patrí rodičom. Oni najlepšie poznajú citlivosť a vývoj svojich detí a najlepšie vedia, kedy a ako túto tému otvoriť. Ak niekto predbehne rodičov a prezradí to skôr, môže to dieťaťu ublížiť a narušiť dôveru k rodičovi,“ vysvetlila Šofraneková.
Ďalšou „pálčivou“ témou môžu byť aj rodinné stretnutia, ktoré sú silené a vznikajú z argumentu „veď sú Vianoce“. Hoci mnohí z nás máme to šťastie mať dobré rodinné vzťahy, existujú aj takéto prípady. Ak sa na takúto návštevu rozhodneme neprísť psychologička odporúča jednoduchú komunikáciu, ktorá nezavádza:
„Je úplne v poriadku, ak sa rozhodneme stráviť sviatky o samote alebo mimo ľudí, s ktorými máme nejaké problematické vzťahy. Mali by sme to komunikovať stručne, slušne a bez nadmerného vysvetľovania. Nemusíme ísť do detailov. Napríklad tento rok budeme mať Vianoce doma, chceme si oddýchnuť.“
Medzi opačné prípady patrí napríklad aj to, ak rodina chce, aby na návštevu prišla babka a dedko. Tí majú vo väčšine prípadov pevne stanovenú rutinu, ktorú takáto návšteva môže narušiť.
„Obzvlášť pre starších ľudí je najväčším stresom zmena prostredia. Najlepšie je opýtať sa ich, čo si želajú a rešpektovať to. Niekedy je najväčším prejavom lásky nepresviedčať, ale prijať ich potrebu pokoja. Násilné presviedčanie môže u starších ľudí vyvolať pocit, že na ich názore nezáleží alebo sú príťažou.“
Vianoce sú často vnímané ako sviatky radosti a pokoja, no pre mnohých ľudí majú aj úplne inú, oveľa citlivejšiu podobu.
„Nie každý má rád Vianoce. Niekomu sa spájajú tieto sviatky so stratou, rozvodom, osamelosťou, konflikty alebo s detstvom, ktoré nebolo šťastné. Niektorí ľudia si radšej vezmú službu v práci alebo zostanú sami a je to v poriadku. Mali by sme rešpektovať, že každý prežíva sviatky inak,“ vysvetlila odborníčka.
Či už ste milovníkom Vianoc alebo je to pre vás naopak ťažšie obdobie, v oboch prípadoch napokon platí nasledujúca zásada.
„Najväčším darom počas sviatkov je pocit pokoja a ten vzniká tam, kde je prijatie, hranice a rešpekt,“ uzavrela Šofraneková.