Vianočné zvyky východného Slovenska v roku 1922

VýchodHistoricKE

Vianoce už stáročia patria k najkrajším sviatkom. Tradície oslavy Vianoc sa za posledných 100 rokov výrazne zmenili. Podarilo sa nám v dobovej tlači nájsť zaujímavý článok, ktorý spomína, ktoré zvyky ešte pred 100 rokmi pretrvávali. So vznikom Československa (1918) a nastupujúcou industrializáciou sa miešali aj zvyky a mešťania začali tráviť sviatky inak ako vidiečania, ktorí sa dlhšie držali pôvodných tradícií.

Foto
Zimné Košice  / HistoricKE

V roku 1922 bol nový spoločný štát Československa v štvrtom roku samostatnosti. Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej — ku Vianociam. Tak ako vynikajú Slováci v pôvodnosti krojovej, premeňujúce jeho podobu, farbu a spôsob nosenia od dediny k dedine, tak odlišujú sa od seba ich zvyky vianočné, hoci sa u všetkých ozýva jednotný, základný prvok. Z obyčajov najclivejších kresťanských sviatkov vianočných tíska sa na povrch často ešte kvet pohanský. Základne prvky sú však jednaké: starosť o statok domáci, hydinu, poľnú úrodu a dlhý vek, ľúbosť u mládeže a žiadosť o vydatie u dievčat.“

Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp – spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej. „Na štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. V poľudniach jedia iba pečené zemiaky a surovú kapustu. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oplátky a bobáľky. Keď pratá izbu slobodné dievča, smetie vynesie na dvor a pozoruje, s ktorej strany pes breše. Ztadiaľ príde i jej pytač. Keď sa smetie pri prataní zanesie ku dverám susedovým, veria, že sa zbavili v dome na celý rok bĺch.“

V Kokšove (vtedy ležiacom v župe Abovsko-turnianskej) na Štedrý deň nikto ničoho nemohol požičať z domu, aby sused, ktorý by si požičal, neodobral kravám mlieka. Každý, kto v priebehu dňa prišiel do domu, prial všetkého dobrého: „Vinčujem, vinčujem na toté sväté Hody, že by sme mohli tote prežic a druhé dožic pri ščascu, pri zdraviu, pri božom požehnaniu, že by vás pán Boh požehnal. Jak okolo svátého Jána ženy čarum žehnajú, tak ja vám vínčujem celému domu.“  

V Barci pri Košiciach sa prialo takto: „Vinčujem, vinčujem, na peci koláče čujem. Do peci sa nečiskám, bo tam nič nezviskám.“

Foto
Sviatočný článok v dobových novinách / Slovenský východ, 19. december 1922

Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa. V Barci nosili slamu chlapci, ktorí pritom vinšovali gazdovi, gazdinej a deťom a pripomínali, že sa Ježiško narodil v chlieve na slame. V Kokšove tú noc nespali na posteli, ale celá rodina spala na zemi na slame.

Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky. Misu napred dobre utrú, ale keď sa oplátka ku mise prilepila, tešili sa, že vraj bude rodný rok.

Foto
Článok o sviatočnom počasí / Slovenský východ, 21. december 1922

V Barci nosili na stôl bobáľky, zrno, pšenicu, žito, šošovicu, hrach, fazuľu, kukuricu, a to všetko dovedna pomiešali a okolo misy vysypali, aby sa všetkého urodilo.

V Beňakovciach u Košíc, gazdiná zjedla prvú bobáľku, ktorú upiekla „pritom trikrát zastuká, aby sliepky dobré kvočily.“

Keď na Štedrý deň večer jedia bobáľky, dievčina priskočí k mládencovi a vezme mu prvú bobáľku, ktorú položí na stredný oblok. Potom počúva, z ktorej strany pes breše — odtiaľ príde pre ňu pytač. V Barci ku bobáľkam priložia sviečku a po večeri trikrát zapália a trikrát zahasia. Keď ide plameň hore, vtedy duša toho človeka príde po smrti do neba.“

V Nižných Slovinkách (Šarišská župa) sa prestrel stôl a na obrus položili veľký chlieb, aby mali cez celý rok čo jesť. Potom vzali dlhú reťaz, tou obkrútili štyri nohy stola, dva konce zložili a zamkli kladkou, aby sa rodina cez celý rok spolu držala ako tá reťaz drží tie nohy stola.

V Košiciach dievča, ktoré bolo na vydaj, šlo na Štedrý deň o polnoci do kuchyne, nabralo si maku a s tým šla von na cestu. Tam rozsypala mak, ale tak, aby ju nik nevidel. V tom roku ju vraj malo prísť pýtať toľko mládencov, koľko zrniek maku rozsypala.

Vo Vyšnej Olšave vzalo dievča po večeri lyžice, s ktorými u stolu jedli a cengalo s nimi a z tej strany, z ktorej pes zabreše, príde jej šuhaj.

Foto
O čom sa písalo v dobových novinách pred Vianocami? / Slovenský východ, 22. december 1922

K ďalšiemu rozšírenému zvyku patrilo, že o 12. hodine na Štedrý deň sa dievky pozbierali a šli na jarok. Tam si každá z vody do hrsti nabrala drobných kamienkov. V izbe si kamienky sčítala. Keď boli do páru, vtedy sa mala do roka vydať, keď boli nepárne, bolo potrebné na vydaj čakať dlhší čas.

Pri Bardejove varili dievčatá na Štedrý deň pirohy. Do každej pirohy položili papierik s menom mládenca. Ktorá piroha vyšla prvá nad vodu, tá povedala, aké meno bude mať mládenec, ktorého dievča dostane za muža.

V Košickej Novej Vsi „Po večeri chodia chlapci a cigáni pod obloky, hrajú a spievajú piesne o narodení Kristovom a prajú gazdom všetkého dobrého. Za to im gazdiná cez oblok podá peniaze alebo vianočné jedlá.“

Kedysi ľudia z Kokšova (dnes Kokšov-Bakša) chodievali do svojho kostola, ktorý bol v susednej dedine „Košickom Mincente“ po kolenách (Kokšov bol od Mincentu – dnes súčasť Valalík vzdialený 2,5 kilometra). „Pravda, teraz už to nerobí nikto. Ale za to tí z Mincentu, ktorí bývajú blízko kostola, to robia.“

V Nováčanoch pri Košiciach: „Keď sa ľudia vrátia z kostola, prvá robota je dať statkom jest. Potom kartajú a na slame sa váľajú. Mládenci a dievky sa zhromažďujú v jednom dome, kde sa kotúľajú po slame a zabávajú sa.“

Foto
Vianočná pohľadnica  / HistoricKE

A na záver ešte z povianočných zvykov: Na druhý alebo tretí deň vymetá dievča izbu. Slamu a seno pozbiera a dá statkom. Smetie vysype na smetisko a pozoruje, z ktorej strany vták na smetisko priletí. Z tej strany príde ju vziať mládenec za ženu. Toho dňa chodia jasličkári s veselým Kubom, ktorý všelijaké fígle vystrája a žartmi a spevmi zabáva poslucháčov. Jasličkári chodia až do sviatku Troch kráľov.“

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre