Aktualizované 14.50 hod.
Vládny kabinet dnes schválil návrh zákona, podľa ktorého sa Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa bude voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry.
Rezort uviedol, že návrh nerozdeľuje inštitúciu, ale vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu:
„Prináša vyššiu formu flexibility a zavádza nové prvky a kombináciu verejného a súkromného práva do procesu voľby a odvolávania generálneho riaditeľa inštitúcie i kreovania rady STVR.“
Ministerstvo zmeny odôvodňuje negatívnymi skúsenosťami vyplývajúcimi z aplikácie súčasného zákona aj porovnaním skúseností z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí, predovšetkým v Európe.
„Predložený návrh zákona vychádza tiež z podnetov laickej i odbornej verejnosti apelujúcich k bezodkladnému zlepšeniu plnenia základných funkcií verejnej služby s cieľom vyššej objektívnosti vysielania,“ doplnili predkladatelia.
Zmení sa názov média. Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska podľa predkladateľov degraduje slovenský národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku slovenský, slovenská označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska. Médium bude mať podľa zákona povinnosť v nočnom televíznom aj rozhlasovom vysielaní zaradiť štátnu hymnu.
Funkcia súčasného generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja sa skončí dňom účinnosti navrhovaného nového zákona. Rovnako zaniká s splatnosťou nového zákona aj mandát členov súčasnej Rady RTVS.
Návrh kritizovala okrem politickej opozície aj Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska. Upozornila na to, že zákon zvyšuje podiel televíznej reklamy z 0,5 na 5 percent vysielacieho času:
„Tento schválený návrh narúša rovnováhu medzi súkromným a verejnoprávnym vysielateľom, verejnoprávnemu médiu to poskytne neférovú výhodu.“
Poukazuje i na to, že tento krok neguje kompromis, ku ktorému došlo pri založení Audiovizuálneho fondu. Podľa tohto kompromisu súkromní vysielatelia prispievajú do fondu sumu vo výške dvoch percent ich celkových príjmov z reklamy a telenákupu. Vo väzbe na túto garanciu štát garantoval limitovaný rozsah reklamy, ktorý bude môcť vysielať verejnoprávne médium majoritne financované zo štátnych zdrojov.
Navýšenie reklamy kritizoval aj Jozef Hajko z KDH. Podľa neho to môže ohroziť verejnoprávny charakter RTVS a bude nútiť telerozhlas prispôsobovať vysielanie čo najviac reklamnému trhu.
Vláda schválila aj novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Vyplýva z nej, že postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Kabinet zároveň odporúča parlamentu, aby návrh schválil v skrátenom legislatívnom konaní.
„Dôvodom vypracovania tohto návrhu zákona je primárne potreba prehodnotenia zákonom stanovených výnimiek, keď sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výrub drevín, a to tak, aby tie zákonné výnimky reflektovali na potreby obyvateľstva pri poľnohospodárskych alebo iných činnostiach v krajine, a to zároveň za podmienky, aby boli v dostatočnej miere chránené záujmy ochrany prírody a krajiny,“ uviedol rezort.
Súhlas na výrub by sa nemal vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov, meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 štvorcových metrov. Súhlas však bude potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, voľne prístupných miestach pre verejnosť alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje alebo remízy.
Súhlas sa nebude vyžadovať ani na výrub krovitých porastov, ak rastú vo viniciach, a to za účelom výsadby nového viniča. Taktiež aj na krovité porasty, ak rastú na svahom tvorenom medziradí ovocných sadov a viníc. Podľa rezortu sa tým má odstrániť zbytočné byrokratické zaťaženie obyvateľov, ako aj nedostatky v súčasnej právnej úprave, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe.
Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba uviedol, že novela pomôže zlepšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska aj starostlivosť o krajinu:
„Ak trvá niekedy až dva roky získať povolenia, aby ste mohli vyčistiť poľnohospodársku pôdu, tak odkazujete poľnohospodárom, že nechceme, aby ste na pôde pestovali slovenské plodiny, chceme dovážať skleníkové zo Španielska. Tento prístup meníme a novela zákona o ochrane prírody prináša jednoduchší výrub drevín bez zbytočného byrokratického zaťaženia ľudí starajúcich sa o krajinu.“
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati poukázal na to, že novela predstavuje biomasaker a umožňuje nekontrolovateľné rúbanie drevín na skoro jednom milióne hektárov chránených území. Sprehľadnenie krajiny považuje len za zástierku pre tzv. štiepkarsky biznis:
„Pôjde o desiatky miliónov kubíkov drevín a krov v chránených územiach, ktoré sa budú môcť okamžite rúbať a vyviesť alebo použiť legálne na štiepku. Slovensko sa stane veľmocou v ťažbe drevín a ich využití na štiepku.“
Kiča doplnil, že navrhované pravidlá sú v rozpore s európskou smernicou o biotopoch. Tá vyžaduje, aby sa na územiach sústavy Natura 2000 ochránili biotopy pred ničením, čo po schválení zákona už nebude možné.
Zdroj: TASR