Uplatňuje konsolidačné opatrenia. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur, zatiaľ čo príjmy 62 miliárd.
Vláda dnes schválila nová návrh rozpočtu na rok 2026. Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 6 miliárd eur, čo predstavuje 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Jeho tohtoročná úroveň by mala dosiahnuť päť percent.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na ďalší rok sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 percent HDP. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur alebo 47,1 percenta HDP. Rozdiel by malo predstavovať zmienených 4,1 percenta HDP. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu sú budúci rok plánované na úrovni 27,8 miliardy eur a celkové výdavky v sume 33,5 miliardy eur. Výsledkom by mal byť schodok štátneho rozpočtu na úrovni necelých 5,8 miliardy eur.
V návrhu ministerstva financií je zapracovaná aj konsolidácia v hodnote 2,7 miliardy eur. Vplyv prijatej legislatívy na strane príjmov očakáva na úrovni 1,4 miliardy eur. Zvyšných 1,3 miliardy eur by sa malo ušetriť na strane výdavkov. Niektoré u už prijatých legislatívnych zmien znížia náklady o 152 miliónov.
Ďalšie šetrenie na strane štátu v podobe 535 miliónov eur nastáva v segmente verejnej správy, z čoho 160 miliónov eur predstavuje zmrazenie platov a 375 miliónov eur zníženie výdavkov jednotlivých ministerstiev a úradov.
„Pre 450.137 zamestnancov verejnej správy sa na rok 2026 rozpočtujú osobné výdavky v sume 14,5 miliardy eur, z toho mzdy 10,6 miliardy eur. Medziročný nárast rozpočtovaného priemerného mzdového výdavku v roku 2026 je ovplyvnený najmä zvýšením platov pedagogických a odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov o sedem percent od 1. septembra 2025 a o ďalších sedem percent od 1. januára 2026 s vplyvom na osobné výdavky v sume 608 miliónov eur,“ uviedol rezort financií.
Rozpočet zohľadňuje aj konsolidačné opatrenia, pričom by malo dôjsť k zníženiu osobných výdavkov vo výške 69,1 milióna eur, z toho sú mzdy v sume 51,1 milióna eur v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu vrátane príspevkových organizácií. Súčasťou konsolidácie je aj zmrazenie platu poslancov Národnej rady (NR) SR v rokoch 2026 až 2027 na súčasné sumy, ktoré platia na tento rok.
Na druhej strane z dôvodu rastu minimálnej mzdy v roku 2026 na úroveň 915 eur je v rozpočte zahrnuté aj zvýšenie osobných výdavkov pre zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce v sume 5,54 milióna eur, z toho mzdy tvoria 4,07 milióna eur.
„Prijali sme dnes rozhodnutie, ktoré považujem za rozhodnutie smerujúce správnym smerom. Rozpočet na roky 2026 až 2028 je rozpočet, ktorý garantuje Slovenskej republike, že nová vláda, ktorá príde v roku 2027 po parlamentných voľbách, bude mať verejné financie v poriadku a pod kontrolou,“ zhodnotil premiér Robert Fico.
Predseda vlády taktiež vyzdvihol, že napriek nutnosti šetriť a konsolidovať pôjde viac peňazí na školstvo a zdravotníctvo. Oproti minuloročnému rozpočtu ide o medziročný rast v zdravotníckom segmente o 935 miliónov eur, teda o 9,6 percenta. Investícia dosiahne 10,67 miliardy eur. Na vzdelávanie, výskum, vývoj a mládež má ísť skoro 6,4 miliardy eur.
„Zachovali sme trinásty dôchodok, ktorý spoločne považujeme za jeden z pilierov nášho spoločného vládnutia a nezasahovali sme do zakotvených sociálnych štandardov, ktoré na Slovensku máme. Nakoniec sa ukázalo, že vládna koalícia je politicky vyspelá a uvedomuje si, ako je dôležité prijímať v rozumných časových intervaloch rozhodnutia, ktoré by možno trvali iným vládam mesiace, alebo ktoré by možno iné vládne zostavy nevedeli ani prijať,“ doplnil Fico.
Na konsolidácii sa bude podieľať aj samospráva, a to šetrením na mzdách a prevádzke jednotlivých úradov v celkovej sume 130 miliónov eur. Prostredníctvom lepšieho využitia eurofondov na vybrané investície by sa malo zase ušetriť 420 miliónov eur určených na pomoc domácnostiam s cenami energií.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) predpokladá, že väčšina samospráv stihne schváliť svoje rozpočty do uplynutia výnimky zo sankcií takzvanej dlhovej brzdy, teda do 21. novembra. Časový rámec je však pre mnohé samosprávy veľmi náročný. Zároveň musia návrh zverejniť minimálne 15 dní pred jeho schválením a počítať aj s tým, že v zastupiteľstve nemusí byť schválený na prvýkrát. Obce by zo štátneho rozpočtu na rok 2026 mali dostať vyše 7,71 miliardy eur, vyššie územné celky (VÚC) takmer 2,42 miliardy eur.
„V prípade, že sa v roku 2026 spustia sankčné mechanizmy dlhovej brzdy, je nevyhnutné už pri tvorbe rozpočtov na rok 2026 zohľadniť aj požiadavky na návrhy rozpočtov roku 2027. Samosprávy budú totiž podľa zákona povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka,“ uviedol predseda združenia Jozef Božik.
Ministerstvo financií chce v iniciatíve zníženie štátneho dlhu pokračovať aj v ďalších rokoch. Do roku 2023 chce HDP znížiť na tri percentá. Na tento účel však bude potrebné prijať ešte dodatočné konsolidačné opatrenia, ktoré rezort odhaduje na 1,8 percenta HDP. Ak by rezort neplánoval ďalšie opatrenia, miera HDP by sa aj v roku 2027 pohybovala okolo úrovne päť percent.
K stabilizácii verejného dlhu by malo dôjsť do roku 2028, a to okolo úrovne 64 percent HDP. V tomto roku sa očakáva rast dlhu na 61,5 percenta z vlaňajších 59,3 percenta, a to v dôsledku očakávaného deficitu a ochladenia ekonomiky. V budúcom roku by mal síce pokles deficitu priaznivo vplývať na dynamiku dlhu, jeho medziročný rast však nezastaví. Mal by tak ďalej stúpnuť na 62,8 percenta HDP.
Zdroj: TASR