Kyjev získal pôžičku z Medzinárodného menového fondu vo výške osem miliárd dolárov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že vojna na Ukrajine by sa mohla skončiť pred novembrovými voľbami do amerického kongresu:
„Myslím si, že teraz máme šancu. Závisí to od týchto mesiacov, či budeme mať šancu ukončiť vojnu ešte pred jeseňou. Pred voľbami, dôležitými a vplyvnými voľbami v Spojených štátoch. Ak bude možné dosiahnuť mier, budeme mať teraz túto príležitosť.“
USA majú podľa Zelenského moc ukončiť vojnu, ale musia vyvinúť väčší tlak na Rusko:
„Spojené štáty sú ešte silnejšie, ako si o sebe myslia. Môžu túto vojnu zastaviť.“
Zelenskyj vyzval Washington, aby sprísnil sankcie voči rodinám ruského vedenia a poskytol Ukrajine modernejšie zbrane. Zvýšený tlak podľa jeho slov prinúti Moskvu brať rokovania vážne. Ukrajina sa podľa jej prezidenta nechce vzdať Slovianska a Kramatorska:
„Je to naše územie. Prečo by sme sa mali stiahnuť?“
V Sloviansku žije 200-tisíc ľudí. V prípade, ak by sa domáca armáda odtiaľ stiahla, civilisti by boli podľa Zelenského pod ruskou okupáciou:
„Kto Rusku povedal, že títo ľudia chcú byť Rusmi?“
Ak obyvatelia odmietnu ruské občianstvo, ruskí vojaci ich zabijú, pošlú na front alebo do väzenia. Zelenskyj skonštatoval, že jeho vzťah s americkým prezidentom nie je jednoduchý. Zároveň zdôraznil, že vzťah Ukrajiny so Spojenými štátmi nezávisí od konkrétnych ľudí.
Predstavitelia Kremľa vidia čoraz menej dôvodov na pokračovanie mierových rozhovorov s Ukrajinou pod vedením Spojených štátov. Kyjev musí podľa nich naznačiť, že je pripravený vzdať sa územia ako súčasť dohody o prímerí. Ďalšie mierové rokovania by sa mali uskutočniť začiatkom marca. Očakáva sa, že budú kľúčové pre určenie, či sa znepriatelené krajiny môžu posunúť k dohode o ukončení vojny.
Moskva potvrdila, že po separátnych rozhovoroch z tohto týždňa s americkými vyslancami v Ženeve sa uskutočnia trojstranné rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Kyjev konkretizoval, že budú začiatkom marca v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch. Priame rokovania znepriatelených krajín, ktorých sprostredkovateľom sú USA, doposiaľ uviazli. Obe strany sa vzájomne obviňujú, že chcú dosiahnuť víťazstvo na bojisku namiesto ukončenia za rokovacím stolom. Kremeľ požaduje, aby sa Ukrajina vzdala aj tých častí svojho územia, ktoré Moskva neokupuje, čo však Zelenskyj odmieta.
Medzinárodný menový fond (MMF) odobril štvorročnú pôžičku vo výške viac ako osem miliárd dolárov na podporu ukrajinskej ekonomiky a financií. Kyjev okamžite dostane 1,5 miliardy dolárov. Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková vysvetlila, že je to súčasť medzinárodného balíka pomoci v hodnote 136,5 miliárd na financovanie rozpočtového deficitu Ukrajiny a stabilizáciu finančného systému. Od 1. marca by sa mali zvýšiť dôchodky o 12,1 percenta pre zhruba 10 miliónov seniorov.
Svyrydenková zdôraznila, že Ukrajina potrebuje garantovanú medzinárodnú finančnú pomoc od svojich partnerov a zdroje na zaistenie stabilného fungovania štátu, keďže Rusko aj naďalej útočí na energetickú infraštruktúru. MMF skonštatoval, že Ukrajina bola podľa výšky HDP na obyvateľa najchudobnejšou krajinou v Európe už pred prepuknutím vojny vo februári 2022. Zahraniční spojenci financujú veľkú časť jej štátneho rozpočtu.
Ghanský minister zahraničných vecí Samuel Okudzeto Ablakwa po návšteve Kyjeva povedal, že rôzne siete na obchodovanie s ľuďmi nalákali do vojny na Ukrajine 1780 Afričanov z 36 krajín, ktorí bojujú na strane Ruska. Medzi nimi je aj 272 Ghančanov, pričom minimálne 55 z nich zomrelo. Dvaja ďalší sú v zajatí.
Viaceré africké štáty v uplynulých týždňoch riešili prípady svojich občanov, ktorí sa zapojili do konfliktu na strane Kremľa. Kenské úrady zadržali muža spájaného s náborovou sieťou, cez ktorú do Ruska pod prísľubom kvalifikovanej práce vycestovalo vyše tisíc Keňanov. Následne však skončili na fronte pri ruských vojakoch. Časť z nich je na bojisku, viacerí sú nezvestní alebo hospitalizovaní. Z tohto dôvodu africké vlády posilňujú kontroly náborových agentúr a diplomatickou cestou chcú zabezpečiť návrat svojich občanov. Kremeľ reagoval, že cudzinci môžu vstúpiť do ruských ozbrojených síl v prípade, ak o to prejavia záujem. Naďalej však odmieta obvinenia zo systematického zneužívania pracovných ponúk na vojenský nábor.
Zdroj: TASR/SITA