Ruský prezident prvotne navrhol rokovania, do Istanbulu sa však nedostavil.
V tureckom Istanbule sa dnes dopoludnia začalo trojstranné stretnutie predstaviteľov USA, Turecka a Ukrajiny, ktoré predchádza priamym ukrajinsko-ruským rokovaniam. Tie by sa mali začať napoludnie.
Stretnutie v istanbulskom paláci Dolmabahče vedie turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan, ktorý by sa mal zúčastniť aj na nadchádzajúcich priamych rokovaniach ruskej a ukrajinskej delegácie.
USA v Istanbule zastupuje šéf diplomacie USA Marco Rubio, ktorý priletel po skončení dnešného zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO v tureckej Antalyi. Sprevádzajú ho dezignovaný veľvyslanec USA v Turecku Tom Barrack a osobitný vyslanec amerického prezidenta Keith Kellogg.
Ukrajinská delegácia sa skladá z ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu, šéfa prezidentskej kancelária Andrija Jermaka a ministra obrany Rustema Umerova.
Dnešné rokovanie delegácií z Kyjeva a Moskvy v Istanbule patrí medzi prvé priame rokovania o možnosti ukončenia vojny na Ukrajine. Očakávania týkajúce sa mierových diskusií, ktoré pôvodne navrhol ruský vodca Vladimir Putin, sú nízke po tom, ako Kremeľ odmietol výzvu ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského na prezidentský summit a namiesto toho do Turecka vyslal delegáciu na nižšej úrovni.
Rusko opakovane požaduje, aby si mohlo ponechať územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré okupuje, a aby mu Kyjev odstúpil ešte viac územia. Moskva v roku 2022 „anektovala" štyri ukrajinské regióny, a to Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť, napriek tomu, že nad nimi nemá úplnú kontrolu. Okrem toho Rusko ešte v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov.
Ako predpoklad pre akékoľvek mierové urovnanie Putin vlani Ukrajinu požiadal, aby stiahla svoje sily z tých častí Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré Ukrajinci stále kontrolujú. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok (15.5.) v súvislosti s rokovaniami v Istanbule poukázal na tieto Putinove vyjadrenia ako na základ pre možné mierové urovnanie.
Kyjev vyhlásil, že nikdy neuzná svoje okupované územia vrátane Krymu za ruské. Zelenskyj však povedal, že Kyjev môže byť nútený pokúsiť sa zabezpečiť ich návrat diplomatickými prostriedkami, čím v podstate pripúšťa, že Rusko by si v prípadnej mierovej dohode mohlo udržať kontrolu nad niektorými územiami.
Zelenskyj dlhodobo žiada bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré by Rusko odradili od opätovnej invázie. Keďže Trump odmietol možnosť vstupu Ukrajiny do NATO, Kyjev presadzuje inú formu západného vojenského záväzku, ktorý by Moskvu od agresie odradil.
Zelenskyj dodal, že ak sa ukrajinská a ruská delegácia dohodnú na prímerí medzi znepriatelenými stranami, osobné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nebude potrebné:
„Nemôžeme behať po svete a hľadať Putina.“
Podľa ukrajinského prezidenta je Putinova neúčasť na rokovaniach prejavom neúcty voči Erdoganovi aj voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zopakoval, že Rusko je potrebné dostať pod väčší politický a ekonomický tlak a uvaliť naň prísnejšie sankcie, ak nepreukáže ochotu rokovať o prímerí.
Zdroj: TASR/SITA