Znepriatelené krajiny si vymenili ďalšiu skupinu zajatcov.
Kyjev zastavil postup ruských jednotiek v Sumskej oblasti. Vzhľadom na to, že aj naďalej predstavujú hrozbu, hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj nariadil urýchlené budovanie obranných línií:
„Postup ruských vojsk v pohraničných častiach Sumskej oblasti bol zastavený a bojová línia sa stabilizovala,“ vyhlásil Syrskyj s tým, že Kremeľ zhromaždil zhruba 50-tisíc vojakov, aby postúpil hlbšie do Sumskej oblasti:
„Práce pokračujú, ale vzhľadom na požiadavky modernej vojny ich treba urýchliť.“
Syrskyj povedal, že na ochranu ukrajinských jednotiek a logistických trás sú potrebné protidronové koridory, pričom avizoval zvýšenie rýchlosti týchto prác.
Ruské sily zaútočili na Dnepropetrovskú oblasť, ktorá hlási 3 obete a 14 zranených. Stalo sa tak po tom, čo Moskva zintenzívnila svoje bombardovanie. Ruskí vojaci sa prvý raz od prepuknutia vojny snažia získať pozíciu v Dnepropetrovskej oblasti, kde tento týždeň dobyli dve dediny.
Moskva útočila raketami aj na mestá Samar aj Dnipro, kde zomrelo minimálne 23 ľudí. V Charkovskej oblasti prišiel o život jeden človek a traja ďalší sa zranili. Kremeľ neďaleko Samaru zasiahol aj ukrajinské vojenské výcvikové zariadenia.
Znepriatelené krajiny si včera (26.6.) vymenili ďalšiu skupinu vojnových zajatcov. Delegácie obidvoch štátov sa počas dvoch kôl rokovaní v Turecku dohodli na výmene minimálne tisíc členov armád. Od prepuknutia konfliktu sa uskutočnili desiatky takýchto výmen, ktoré sú jednou z mála oblastí fungujúceho dialógu medzi Moskvou a Kyjevom.
„Dnes sa domov vracajú bojovníci armádnych síl, Národnej gardy a Štátnej pohraničnej služby,“ skonštatoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami pripomenulo, že väčšina prepustených vojakov bola v zajatí viac ako tri roky:
„Mnohí z nich boli zajatí pri obrane Mariupolu.“
Ruské ministerstvo obrany doplnilo, že členovia armády boli deportovaní do Bieloruska, kde im bude poskytnutá psychologická a zdravotná starostlivosť:
„Ďalšia skupina ruských vojakov sa vrátila z územia kontrolovaného kyjevským režimom.“
Nočné útoky ukrajinských dronov dnes v ranných hodinách dočasne obmedzili dopravu na moste cez rieku Don v Kalačevskom okrese vo Volgogradskej oblasti. Zatiaľ nie je známe, či došlo k jeho poškodeniu. Gubernátor Andrej Bočarov povedal, že útok si nevyžiadal zranenia a na mieste pracujú ženisti. Ruská protivzdušná obrana zneškodnila 39 ukrajinských dronov, z nich 13 nad Volgogradskou oblasťou. Tamojšie letisko bolo viac ako tri hodiny zatvorené. Ruský úrad pre civilné letectvo oznámil obnovenie letov pred 7.00 hod.
Lídri 27 členských krajín Európskej únie sa na samite v Bruseli dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov. Tie existujúce vrátane zmrazenia aktív ruskej centrálnej banky za vyše 200 miliárd eur zostávajú v platnosti minimálne do začiatku roka 2026. Slovensko však nepodporilo 18. balík sankcií kvôli sporu s Bruselom o plánoch zastaviť dovoz ruského plynu do konca roka 2027.
Generálny tajomník Rady Európy Alain Berset a Zelenskyj podpísali v Štrasburgu dohodu o vytvorení osobitného tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že Kremeľ nebude brať do úvahy jeho rozhodnutia:
„Práca a rozhodnutia tohto orgánu budú pre nás neplatné. Pristúpenie akéhokoľvek štátu k nemu budeme považovať za nepriateľský demarš, ktorý odráža snahu nie urovnať, ale prehĺbiť súčasnú krízu okolo Ukrajiny,“ povedala Zacharovová s tým, že proti takýmto nástrojom justícii na objednávku budú prijaté reštriktívne opatrenia v súlade s legislatívou Ruskej federácie.
Osobitný tribunál pre zločiny agresie proti Ukrajine je prvý svojho druhu, ktorý vzniká pod záštitou Rady Európy, teda najvýznamnejšej organizácie na ochranu ľudských práv na kontinente. Jeho vytvorenie odobrili šéfovia diplomacií členských štátov Rady Európy na stretnutí v Ľvove 9. mája tohto roka.
Tribunál by mal stíhať zločiny agresie počas invázie, ktorú Rusko spustilo na Ukrajine vo februári 2022. Okrem iného bude mať mandát stíhať za zločin agresie proti Kyjevu aj vysokopostavených predstaviteľov vrátane Putina. Takýmto spôsobom bude vypĺňať medzeru vytvorenú jurisdikčnými obmedzeniami Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, ktorý v marci 2023 vydal na Putina zatykač za únos ukrajinských detí.
Napriek tomu, že ICC je oprávnený stíhať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu, podľa Rady Európy nemá jurisdikciu, aby stíhal aj zločin agresie, teda rozhodnutie začať ozbrojený útok na iný štát, čo je v rozpore s Chartou OSN. Tribunál by mal začať pracovať v roku 2026. Očakáva sa aj širšia dohoda, ktorá ďalším krajinám umožní podporovať tribunál a podieľať sa na jeho riadení.
Zdroj: TASR