Medvedev opäť pohrozil použitím jadrových zbraní.
Ukrajinská vláda v decembri predstavila návrh zákona s cieľom povolať do armády viac vojakov. Vďaka nemu by sa sprísnili tresty pre mužov, ktorí sa vyhýbajú odvodu, a znížila by sa veková hranica pre brannú povinnosť zo súčasných 27 na 25 rokov. Povinná vojenská služba by sa skrátila z neobmedzeného obdobia, aké platí v súčasnom vojnovom stave, na 36 mesiacov. Parlament však včera (11.1.) nerokoval o tejto legislatíve, ktorú kritizovala nielen verejnosť, ale aj viacerí zákonodarcovia.
„Niektoré ustanovenia priamo porušujú ľudské práva, niektoré zase nie sú optimálne sformulované,“ vyhlásil predseda parlamentnej frakcie vládnucej strany Sluha národa Davyd Arachamija, ktorý diskutoval s predstaviteľmi armády, pričom predložený legislatívny návrh bol vrátený vláde.
„Stručne povedané, v rámci zákona o mobilizácii nedôjde k žiadnemu vývoju. Ani dnes, ani zajtra, ani v blízkej budúcnosti,“ reagoval poslanec z proeurópsky orientovnej liberálnej opozičnej strany Holos (Hlas) Jaroslav Železňak.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj skonštatoval, že viacerí Ukrajinci v brannom veku nelegálne ušli z krajiny, aby sa vyhli vojenskej službe:
„Ak sú v odvodovom veku, mali by pomôcť Ukrajine. A mali by byť na Ukrajine.“
Zelenskyj priznal, že armáda chce zmobilizovať 500-tisíc mužov do vojny s ruskými vojakmi, ktorých je podľa jeho slov nasadených približne 600-tisíc. V domácej armáde slúži približne 850-tisíc vojakov. Kyjev sa snaží ich počty zvyšovať, keďže Moskva nasadzuje čoraz viac vojakov. Experti tvrdia, že Ukrajina za takmer dva roky vojny prišla o desaťtisíce mužov.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev opäť pohrozil Ukrajine použitím jadrových zbraní:
„Ako vieme, na Ukrajine boli použité rôzne nosiče s rôznymi hlavicami. Zatiaľ však s výnimkou jadrových,“ skonštatoval Medvedev, ktorý nedávne ruské útoky, pri ktorých len v Kyjeve zomrelo vyše 30 civilistov, označil za údery na vojenské objekty.
Exprezident varoval Kyjev pred pokusmi o útoky západnými zbraňami s dlhším doletom na zariadenia na území Ruska, z ktorých Kremeľ odpaľuje rakety na Ukrajinu. Podľa neho by nešlo o sebaobranu, ale priame a zrejmé ospravedlnenie použitia jadrových zbraní.
Britský premiér Rishi Sunak povedal, že v nasledujúcom rozpočtovom roku zvýši vojenskú finančnú pomoc pre Ukrajinu o 200 miliónov libier na 2,5 miliardy libier. Kyjev si bude môcť zaobstarať tisíce vojenských bezpilotných lietadiel vrátane sledovacích, útočných a námorných dronov či dronov s dlhým doletom.
„Ozývam sa tiež s jedným odkazom: Spojené kráľovstvo nebude váhať. Budeme stáť pri Ukrajine v jej najtemnejších hodinách i v lepších časoch, ktoré prídu,“ uviedol Sunak, ktorý dnes navštívi Kyjev.
Ukrajinský básnik Maxym Kryvcov prišiel o život 7. januára pri delostreleckej paľbe v oblasti mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti, ktorá je jedným z kľúčových frontov zimnej ofenzívy ruskej armády. Stovky ľudí sa s ním včera rozlúčili v Chráme sv. Michala v Kyjeve. Po prepuknutí vojny narukoval ako guľometník na fronte, pričom napísal aj svoju prvú a poslednú zbierku s názvom Básne zo strieľne.
„Zabíjajú našich umelcov a potom sa nám smejú do tváre,“ uviedla ukrajinská skladateľka Jana Jaščuková.
„Zanechal nám nielen svoje básne a svedectvo doby, ale aj svoju najsilnejšiu zbraň – zbraň, ktorá nezasiahne územie alebo nepriateľa, ale zasiahne ľudskú myseľ a dušu,“ doplnila poetka Olena Herasymiuková.
Od začiatku vojny do decembra 2023 zomrelo 95 ľudí v umeleckých profesiách vrátane hercov, maliarov, sochárov, jazykovedcov či historikov.
Zdroj: TASR