„Putin však nedáva najavo, že je pripravený na mier,“ povedal predseda britskej vlády Keir Starmer.
Kyjev zaútočil v meste Tver severozápadne od Moskvy, kde pripravil o život jednu osobu a dve ďalšie zranil. Úlomky jedného dronu zasiahli v utorok (6.1.) obytnú budovu a na mieste vypukol požiar. Úrady už spustili vyšetrovanie. Ruská protivzdušná obrany počas včerajšej noci zostrelila celkovo 129 ukrajinských dronov v 20 regiónoch. K útokom došlo iba niekoľko hodín pred zasadnutím lídrov koalície ochotných v Paríži. Tí majú aktuálne za sebou diskusie o mierovom pláne.
Členské štáty sú pripravené zaviazať sa k systému politicky a právne záväzných záruk pre Ukrajinu. Tie sa uvedú do platnosti po uzavretí prípadného prímeria s Ruskom. Garancie zahŕňajú účasť na navrhovanom mechanizme monitorovania prípadného prímeria vedenom Spojenými štátmi, ako aj mnohonárodné sily zložené z príspevkov krajín koalície, ktoré by v prípade mieru boli nasadené na Ukrajine.
Deklarácia ráta aj so zavedením nepretržitého a spoľahlivého monitorovania prímeria, na ktorom sa budú podieľať aj štáty koalície ochotných. Zriadená má byť osobitná komisia, ktorá by riešila akékoľvek jeho porušenie.
Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že nemeckí vojaci by sa mohli zapojiť do monitorovania akéhokoľvek budúceho prímeria na Ukrajine, ale boli by rozmiestnení na území niektorého zo susedných štátov patriacich do NATO. Mnohonárodné sily majú v prípade nasadenia na Ukrajine poskytovať „zabezpečovacie“ opatrenia vo vzduchu, na mori a na súši. Poskytovať ich budú na žiadosť Ukrajiny, akonáhle nastane „dôveryhodné“ zastavenie bojov. Tieto opatrenia majú byť pod vedením Európy, za účasti aj neeurópskych krajín a s navrhovanou podporou Spojených štátov.
Lídri sa na stretnutí v Paríži dohodli, že budú pokračovať v dlhodobej vojenskej pomoci a dodávkach zbraní ukrajinskej armáde. Dodávané budu aj balíky na obranu a financovanie munície. Ukrajina by mala mať prístup ku skladom, ktoré by mohli v prípade budúceho ozbrojeného útoku poskytnúť rýchlu dodatočnú podporu. Cieľom je okrem iného zabezpečiť „trvalú schopnosť“ ukrajinských ozbrojených síl, ktorá je primárna v prípade rusko-ukrajinských bojov.
Koalícia ochotných sa zhodla aj na dokončení záväzných záväzkov na podporu Ukrajiny v prípade budúceho ozbrojeného útoku Ruska. Zahŕňať môžu „vojenské kapacity, spravodajskú a logistickú podporu, diplomatické iniciatívy a prijatie dodatočných sankcií“. Zlepšiť by sa mala aj spolupráca EÚ a Ukrajiny v oblasti obrany. Kooperácia zahŕňa spoločný výcvik, výrobu či pomoc v spravodajstve.
„Dnes sme dosiahli značný pokrok, ktorý sa odzrkadľuje v Parížskej deklarácii a poskytuje silné záruky trvalého mieru. Táto deklarácia po prvýkrát uznáva operačnú konvergenciu medzi 35 krajinami tvoriacimi koalíciu ochotných, Ukrajinou a Spojenými štátmi americkými. Hovoríme o silných bezpečnostných zárukách,“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Výsledkom rokovaní je aj trojstranná deklarácia o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorú podpísali Macron, britský premiér Keir Starmer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Deklarácia o zámere predpokladá nasadenie vojakov na ukrajinskom území po nastolení prípadného prímeria, ako aj zriadenie takzvaných vojenských centier na Ukrajine. Česko, Taliansko i ďalšie štáty už avizovali, že svojich vojakov na Ukrajinu nevyšlú.
„Je dôležité, že koalícia má dnes k dispozícii podstatné dokumenty. Nie sú to len slová. Majú konkrétny obsah,“ uviedol k stretnutiam Zelenskyj.
„Putin však nedáva najavo, že je pripravený na mier,“ povedal predseda britskej vlády, podľa ktorého je mier možný len vtedy, ak bude ruský prezident Vladimir Putin ochotný robiť kompromisy.
Pokrok koalície ochotných potvrdila aj americká strana. Podľa vyslanca Donalda Trumpa Steveho Witkoffa sú Spojené štáty pripravené pre dosiahnutie mieru urobiť všetko, čo bude potrebné.
Zdroj: TASR