Predošlé návrhy na dočasné zastavenie bojov počas Vianoc či Veľkej noci sa však doteraz nikdy nepodarilo presadiť. Zelenskyj by si želal aj úplne pacifický prístup.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je pripravená na prímerie počas nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov a nielen počas nich. Hlava štátu tvrdí, že by mohlo ísť o úplné prímerie alebo moratórium na útoky na energetické zariadenia.
„Prímerie pre potravinovú bezpečnosť a energetiku, na mori aj vo vzduchu. Úplné – aby nelietali ani rakety, ani drony. Žiadne útoky na infraštruktúru,“ povedal Zelenskyj.
Kyjev toto prímerie navrhol Rusku pričom nevylučuje úplný pacifický prístup. Ukrajinský prezident nešpecifikoval, ktorý termín veľkonočných sviatkov má na mysli. Pravoslávne cirkvi na Ukrajine, rovnako ako v Rusku, tento rok slávia Veľkú noc 12. apríla – týždeň po západných kresťanoch.
„Normálni ľudia, ktorí si vážia život, hovoria o prímerí a ukončení vojny natrvalo, nielen na pár dní. Ale, samozrejme, sme pripravení na akékoľvek kompromisy, okrem kompromisov týkajúcich sa dôstojnosti a suverenity,“ doplnil Zelenskyj.
Počas vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine bolo už niekoľko pokusov o dohodu na prímerí počas sviatkov. Návrhy na dočasné zastavenie bojov počas Vianoc či Veľkej noci sa však doteraz nepodarilo presadiť.
Ukrajinské drony v dnes opäť zaútočili na prístav Usť-Luga v Leningradskej oblasti na severe európskej časti Ruska. Nad regiónom bolo zostrelených 38 dronov, rozsah škôd zatiaľ nie je špecifikovaný. Podľa ruských úradov boli pri útoku zranení traja ľudia vrátane dvoch detí.
Cez prístav Usť-Luga prechádza významná časť ruského exportu ropy a terčom dronových útokov ukrajinskej armády bol už najmenej štyrikrát za posledných sedem dní. Obyvatelia susedného Petrohradu sa počas uplynulého víkendu sťažovali na smog a zápach spáleniny, meteorológovia však nepotvrdili, že to súvisí s požiarmi v baltských prístavoch. Pravdepodobným dôvodom zvýšených ukrajinských útokov je aj trhový nárast cien ropy, ktoré vyvolal konflikt na Blízkom východe. Časť krajín preto žiada zastavenie týchto útokov pre krízu v zásobovaní energonosičmi.
Ruská armáda v noci taktiež útočila a na Kyjev vyslala takmer 300 dronov. Dvadsať dronov zasiahlo 11 miest a trosky boli hlásené na šiestich ďalších miestach. Úrady v Poltavskej oblasti v strednej časti Ukrajiny uviedli, že dronový útok si tam vyžiadal jednu obeť. Ďalší štyria civilisti vrátane dvoch detí utrpeli zranenia. Jedného zraneného civilistu hlásia aj z prístavného mesta Odesa na juhu Ukrajiny, kde dron narazil do jedného z poschodových bytových domov. Na objekte bola poškodená časť fasády a niekoľko bytov a vypukol aj požiar.
V Sumskej oblasti útoky zranili 13 ľudí, najmladší z nich má šesť rokov. Cieľom útoku bolo mesto Hluchiv, kde Rusi vystrelili dve navádzané letecké bomby.
Európska únia (EÚ) stojí na strane Ukrajiny a bude jej naďalej poskytovať vojenskú, finančnú, energetickú aj humanitárnu podporu. Ministri zahraničných vecí a predstavitelia krajín EÚ sa tiež stretávajú na Ukrajine pri príležitosti štvrtého výročia oslobodenia mesta Buča spod ruskej okupácie, pri ktorom sa objavili stovky zavraždených tiel. Slovensko bude zastupovať veľvyslanec na Ukrajine Pavel Vízdal.
„Urobíme všetko pre to, aby Rusko nieslo plnú zodpovednosť za svoje zločiny,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
Stretnutie 12 šéfov diplomacie a ďalších predstaviteľov členských štátov sa zameria najmä na pokračovanie podpory Ukrajiny a vyvodzovanie zodpovednosti za vojnové zločiny spáchané Ruskom.
„Komplexné vyvodenie zodpovednosti za ruské zločiny je kľúčové pre obnovenie spravodlivosti v Európe. A dnes budeme v úsilí o vyvodzovanie zodpovednosti pokračovať,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.
Jednou z hlavných tém bude aj zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine, ktorý by mal vzniknúť v rámci Rady Európy. Iniciatíva má zatiaľ podporu približne desiatich štátov a Ukrajina, Estónsko, Luxembursko a Litva už dokončili parlamentné procedúry pre jeho vznik. Na získanie medzinárodnej legitimity a financovania však bude potrebná podpora väčšieho počtu krajín, ideálne aj väčších štátov. Zakladajúcim členom tribunálu sa chce stať aj Európska únia. Kľúčovou otázkou zostáva aj sídlo – či by malo byť na Ukrajine, alebo mimo nej. Pri finančných otázkach ohľadom Ukrajiny sa pri stretnutí predstaviteľov únie neočakáva zásadný zlom. Sankcie voči Rusku i pôžičku pre Kyjev aj naďalej blokuje Maďarsko.
Zdroj: TASR