Znova získal stratené pozície južne od mesta Pokrovsk.
Najmenej dve obete a 28 zranených si vyžiadal ruský dronový útok na mesto Dnipro. Jedna ďalšia osoba zahynula a deväť utrpelo zranenia pri útoku kĺzavými bombami a delostrelectvom na mesto Cherson. Obeťami sú staršia žena a dieťa, medzi zranenými sú tri deti. Vypuklo niekoľko požiarov a došlo k poškodeniu niekoľkých obytných budov. Mesto Cherson sa v stredu (16.4.) ráno stalo terčom útoku kĺzavých bômb. Keď na miesto dorazili záchranné zložky, ruské jednotky na miesto vypálili delostreleckú salvu.
„Je to zámerná taktika Ruska, ktorej cieľom je narušiť záchranu zranených a ublížiť lekárom, záchranárom a policajtom,“ uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.
Útok poškodil športoviská, supermarket, obytné budovy a civilné vozidlá. Mesto Dnipro leží na rieke Dneper a je významným dopravným, ekonomickým a priemyselným uzlom. Mesto má svoje metro a medzinárodné letisko. Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa mesto viackrát stalo terčom ruských vzdušných útokov, ktoré si vyžiadali desiatky obetí i zranených.
Ukrajinskí vojaci znovu dobyli predtým stratené pozície neďaleko obce Vidrodžennia, ktorá sa nachádza tri kilometre južne od mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti. Situácia na fronte pri meste v Pokrovsk však zostáva napätá. Ruské jednotky totiž dosiahli určité taktické pokroky neďaleko obcí Nadijivka a Sucha Balka.
Generálporučík Serhij Najev, ktorý je veliteľom taktickej skupiny na jednom z frontov v Doneckej oblasti, v utorok (15.4.) vyhlásil, že ukrajinské jednotky v tomto regióne znovu získali kontrolu nad obcou Dniproenerhija v okrese Volnovacha. Ukrajinci si tak podľa neho zlepšili taktickú situáciu na dvoch kritických frontoch.
Ukrajinské sily ruským útokom v smere na Pokrovsk odolávajú už 15 mesiacov. Rusi nevedú na toto mesto priamy útok, ale snažia sa ho obísť a obkľúčiť. V doterajších bojoch o Pokrovsk už Moskva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade.
Kyjev v stredu predĺžil vojnový stav v krajine do augusta. Nové voľby sa tak v najbližších mesiacoch konať nebudú, keďže vojnový stav volebný cyklus v krajine pozastavuje. Predĺženie podporila drvivá väčšina z 357 poslancov Najvyššej rady. Okrem zamedzenia vyhlásenia nových volieb umožňuje vojnový stav vláde pokračovať v mobilizácii vojakov.
Ruský prezident Vladimir Putin opakovane spochybňoval legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského po tom, čo sa v roku 2024 skončilo jeho funkčné obdobie, a žiadal usporiadanie nových volieb. To podporuje aj šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý Zelenského vo februári nazval diktátorom.
Ukrajinský opozičný líder a vodca strany Európska solidarita Petro Porošenko s predĺžením vojnového stavu v krajine súhlasil, predovšetkým po ruských útokoch na mestá Sumy a Kryvyj Rih. Jeho strana návrh v stredu podporila až na jedného jej poslanca. Napriek tomu Porošenko obviňuje Zelenského zo snahy posilniť svoje právomoci počas trvania vojnového stavu:
„Chcem zdôrazniť, že by sme mali uznať to očividné – že vláda začala vojnový stav zneužívať a využíva ho nielen na obranu krajiny, ale aj na vybudovanie autoritatívneho režimu.“
Zdroj: TASR/SITA