Rokovanie by sa malo uskutočniť do niekoľkých týždňov.
Kyjev včera (19.8.) získal tisíc tiel, ktoré patria jeho vojakom. Pozostatky boli dovezené z východnej Ukrajiny a Kurskej oblasti na západe Ruska. Podľa ruských úradov sú to telá vojakov, ktorí padli v bojoch v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Kurskej oblasti. Ukrajina zrealizuje ich obhliadku a identifikáciu. Tamojšia koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami konkretizovala, že medzi nimi sú aj telá piatich vojakov, ktorí zahynuli v ruskom zajatí. Koordinačné centrum tvrdí, že doposiaľ boli na zoznamoch ťažko zranených, ktoré boli zostavené po rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule. Znepriatelené krajiny sa vtedy dohodli na repatriácii pozostatkov zhruba 6000 vojakov, čo sa skončilo v júni, kedy bolo v niekoľkých fázach vrátených celkovo 6057 tiel.
„Ukrajina trvá na okamžitom prepustení všetkých ťažko chorých a vážne zranených zajatcov a bojuje za návrat všetkých ukrajinských občanov,“ skonštatovala koordinačná rada.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj avizoval prepustenie 84 vojakov a civilistov, ktoré sa uskutočnilo v rámci novej výmeny zajatcov s Ruskom. Kyjev od marca 2022 dostal zo zajatia Moskvy vyše 5000 ľudí. Kremeľ však odmieta výzvy Ukrajiny na výmenu všetkých za všetkých.
Biely dom chce zorganizovať trojstranné stretnutie lídrov Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov v Budapešti. Americký prezident Donald Trump telefonoval so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a začal plánovať jeho stretnutie so Zelenským, po ktorom by nasledoval trojstranný samit všetkých troch prezidentov. Trump vyhlásil, že takýto postup navrhol Putin. Tajná služba USA sa údajne pripravuje na samit v Budapešti, ktorá je prvou voľbou Bieleho domu.
Putin ako miesto samitu uprednostňuje Moskvu. Zelenskyj to však vylúčil. Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol Ženevu, ktorá bola v minulosti miestom viacerých významných stretnutí a je sídlom mnohých medzinárodných organizácií. Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis je pripravený hostiť Putina v súvislosti s mierovými iniciatívami, ktorému prisľúbil imunitu voči zatykaču. Ten na neho vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) kvôli podozreniam z vojnových zločinov za odvlečenie detí z Ukrajiny. Vzhľadom na to, že Maďarsko vystúpilo z ICC, Putinovi by v Budapešti nehrozilo zatknutie. Trump a Zelenskyj však preferujú Rím, s čím súhlasia aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident J. D. Vance. Nemecký kancelár Friedrich Merz tvrdí, že Zelenskyj by sa mal stretnúť s Putinom do dvoch týždňov.
Samit v maďarskej metropole by mohol pripomínať Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom Spojené štáty, Británia a Rusko sľúbili, že budú garantovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za odovzdanie jadrových zbraní na ukrajinskom území. Po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 sa táto dohoda ukázala ako bezvýznamná, keďže Rusko ako signatár zaútočilo na Ukrajinu a Británia a USA neposkytli Kyjevu dostatočnú podporu.
Trump vylúčil vyslanie amerických vojakov na pomoc s presadzovaním možnej mierovej dohody na Ukrajine. Súčasťou bezpečnostných záruk pre Ukrajinu by mohla byť letecká podpora Spojených štátov a nasadenie európskych jednotiek. Trump povedal, že Európania sú pripravení vyslať vojakov a on chce pomôcť aj vyslaním leteckej podpory. Európske krajiny sú podľa šéfa Bieleho domu prvou líniou obrany proti ruskej agresii na Ukrajine. Spojené štáty budú podľa jeho slov zohrávať úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti regiónu.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová pripomenula, že americký prezident definitívne vylúčil iba prítomnosť amerických vojakov priamo v teréne. Zároveň zdôraznila, že existujú aj iné spôsoby, ako zaistiť obranu Kyjeva. Biely dom odmietol špekulácie, že Trump zmenil svoj postoj k mierovým rokovaniam o Ukrajine pod vplyvom Putina.
Leavittová skonštatovala, že Zelenskyj aj Putin sú ochotní rokovať:
„Náš bezpečnostný tím bude pomáhať obom krajinám s prípravou. Prezident Trump vždy zdôrazňoval, že existujú oblasti, ktoré si musia vyriešiť Rusko a Ukrajina medzi sebou. Preto je otvorený ich priamej diplomacii.“
V Bielom dome pokračujú rokovania o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a ich konkrétnej podobe. Zahraniční lídri chcú vedieť, aké zdroje sú Spojené štáty ochotné poskytnúť, aby Kremeľ po dosiahnutí dohody s Kyjevom nemohol získať čas na opätovné preskupenie svojich armádnych jednotiek a ďalšiu ofenzívu.
Trump vyhlásil, že Putin urobí kroky smerujúce k ukončeniu vojny na Ukrajine, aj keď nemusí mať záujem uzavrieť dohodu:
„Úprimne, nemyslím si, že to bude problém. Myslím si, že Putin je z toho unavený. Myslím si, že všetci sú z toho unavení, ale nikdy neviete,“ uviedol Trump s tým, že v nasledujúcich týždňoch sa ukáže, či Putin skutočne chce dospieť k dohode:
„Je možné, že nechce uzavrieť dohodu,“ pripustil šéf Bieleho domu, ktorý doplnil, že v takom prípade sa Putin ocitne v ťažkej situácii.
Trump očakáva, že aj Zelenskyj urobí to, čo musí vrátane svojej flexibility počas rokovaní. Ukrajinský a ruský prezident podľa amerického lídra nikdy nebudú najlepšími priateľmi, ale o ukončení vojny musia rozhodnúť práve oni.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Moskva neodmieta žiaden formát rokovaní o vojne na Ukrajine, ale prípadné stretnutie Putina so Zelenským musí byť dôkladne pripravené:
„Prezident Putin to opakoval mnohokrát. Hlavné je, aby sa akékoľvek formáty nezavádzali len preto, aby o nich na druhý deň niekto napísal v novinách alebo večer ukázal v televízii.“
Lavrov dodal, že je nevyhnutné, aby akákoľvek mierová dohoda garantovala bezpečnosť Ruska:
„Bez rešpektovania bezpečnostných záujmov Ruska, bez plného rešpektovania práv Rusov a rusky hovoriacich ľudí žijúcich na Ukrajine nemôže byť reč o žiadnych dlhodobých dohodách.“
Šéf ruskej diplomacie ocenil prístup Trumpa, ale kritizoval európskych lídrov, pričom atmosféru stretnutia Trumpa a Putina na Aljaške označil za veľmi dobrú:
„Bolo jasné, že americký prezident a jeho tím úprimne chcú dosiahnuť dlhodobý, udržateľný a spoľahlivý výsledok,“ doplnil Lavrov s tým, že Trump má pozvánku na návštevu Ruska.
Zdroj: TASR