Vojna na Ukrajine: Mier je možný, Putin sa ale nevzdáva imperialistických ambícií

EurópaVojna na Ukrajine

Spojené štáty sa v konflikte sprostredkujú dohodu. Pre tento krok však musia vnímať snahu oboch znepriatelených krajín.

Ruské sily podnikli masívny dronový útok na ukrajinské mestá Dnipro a Charkov, pri ktorých dnes zahynula najmenej jedna osoba a ďalších 39 utrpelo zranenia. Ukrajina v utorok (29.4.) nariadila evakuáciu siedmich dedín v tejto oblasti na východe krajiny, ktoré boli donedávna vzdialené od frontovej línie, no vzhľadom na postup ruských síl sú teraz ohrozené. Rusko sa zatiaľ neúspešne snaží do tejto oblasti preniknúť zo susednej Doneckej.

Vysťahovanie sa týka sa troch ukrajinských dedín patriacich pod samosprávu obce Novopavlivka a štyroch ďalších, patriacich zase pod správu obce Mežova. V Novopavlivke, ktorá sa momentálne nachádza asi desať kilometrov od frontovej línie, žilo pred vojnou zhruba 3500 ľudí. Teraz má približne 100 obyvateľov vrátane dvoch detí.

„Momentálne sa v Dnepropetrovskej oblasti nenachádzajú žiadne ruské okupačné sily,“ uviedol šéf tamojšej vojenskej správy Mykola Lukašuk, ktorý dodal, že oblasť bráni ukrajinská armáda.

Útoky v noci podnikla aj Ukrajina, pri dronovom útoku v meste Ryľsk utrpeli zranenia traja ľudia. Dve osoby previezli do nemocnice.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyzval na spravodlivé ukončenie vojny s Ruskom, pričom odmietol návrhy územných ústupkov zo strany Ukrajiny:

„Všetci chceme, aby sa táto vojna skončila spravodlivým spôsobom – bez odmien pre Putina, najmä územných.“

Toto Zelenského vyhlásenie prišlo po tom, ako Spojené štáty navrhli zmraziť frontovú líniu a akceptovať ruskú kontrolu nad Krymským polostrovom, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014. Zelenskyj tento návrh odmieta.

Foto
Mier je možný, Putin sa ale nevzdáva imperialistických ambícií / TASR

Americký prezident Donald Trump však v nedeľu (27.4.) vyjadril vieru, že ukrajinský líder by sa rámci dohody mohol tohto čiernomorského polostrova vzdať. Rusko opakovane požadovalo, aby mu pripadli aj územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré čiastočne obsadilo a po sporných referendách aj anektovalo, a aby Kyjev Moskve odstúpil ešte ďalšie svoje územia.

Momentálne Rusko okupuje približne 20 percent územia Ukrajiny, ktorá ruskej vojenskej agresii čelí od 24. februára 2022.

Trump taktiež v uviedol, že aj ruský prezident Vladimir Putin si podľa jeho názoru želá mier na Ukrajine. Dodal však, že sa s mierom zahráva a neupúšťa od svojich imperialistických ambícií.

Americká hlava štátu však v poslednom čase prejavuje čoraz väčšiu netrpezlivosť s oboma stranami rusko-ukrajinského konfliktu. Po sobotňajšom (26.4.) stretnutí so Zelenským vo Vatikáne vyjadril domnienku, že šéf Kremľa Vladimir Putin možno „nechce zastaviť vojnu“ a bude s ním treba jednať skrz sankcie:

„Neexistoval žiadny dôvod, aby Putin v posledných dňoch ostreľoval civilné oblasti, mestá a obce raketami. Začína ma to viesť k myšlienke, že možno nechce vojnu ukončiť, len sa so mnou zahráva.“

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok vyhlásil, že je načase, aby Moskva a Kyjev predložili konkrétne návrhy na ukončenie vojny na Ukrajine. Varoval, že ak nedôjde k pokroku, Spojené štáty nebudú pokračovať v úsilí sprostredkovať dohodu.

 

Zdroj: TASR 

Komentáre