Aktuálne kontroluje zhruba pätinu územia vrátane Krymu.
Kremeľ zintenzívňuje svoje útoky na fronte. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s hlavným veliteľom Oleksandrom Syrským vyhlásil, že Moskva zaznamenáva na fronte veľké straty:
„Tento týždeň sme videli pokusy Rusov zvýšiť ofenzívny tlak, keďže počasie im viac praje. Jediným výsledkom je však nárast ich strát – viac než 8000 zabitých a ťažko zranených vojakov za 7 dní.“
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho jednotky obsadili dedinu Potapivka v Sumskej oblasti. Zároveň podniklo dronový útok, pri ktorom zomrel 13-ročný chlapec a 18-ročná žena. O život prišli po tom, čo bezpilotné lietadlo dopadlo na ich auto. Ruské útoky v Dnepropetrovskej oblasti si vyžiadali dve civilné obete.
Gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozdenko povedal, že ukrajinské jednotky pri odvetných útokoch zasiahli ruský prístav Primorsk v blízkosti fínskych hraníc:
„V prístave Primorsk bola poškodená palivová nádrž, čo spôsobilo požiar. Hasiči pracujú na jeho uhasení a personál bol evakuovaný.“
Elektronické systémy protivzdušnej obrany zničili vyše 50 dronov, ktoré mierili na Leningradskú oblasť. Tá však zatiaľ nepatrí medzi hlavné bojiská vojny. Moskva aktuálne kontroluje zhruba pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu. Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) skonštatovali, že postup Kremľa na fronte bol vo februári najpomalší za uplynulé dva roky.
Napriek tomu, že vyše 1,2 milióna ruských vojakov je vyradených z boja, Kremeľ v nich pokračuje. Analytici, vojenskí experti aj medzinárodné inštitúcie sa zhodujú na tom, že rozhodujúcim faktorom vojny je ľudský potenciál. Ukrajinský generálny štáb, NATO a viaceré analytické centrá odhadujú, že celkové straty Moskvy od februára 2022 predstavujú približne 1,2 až 1,3 milióna ľudí vrátane padlých, zranených aj nezvestných. Počet obetí na životoch je na úrovni 325 až 350-tisíc osôb, čo sú najvyššie straty v moderných konfliktoch od druhej svetovej vojny. Odborníci zdôraznili, že skutočné čísla môžu byť vyššie, keďže Kremeľ systematicky zatajuje tieto údaje.
Moskva priebežne dopĺňa svoju armádu. Mesačne pribúda 30 až 40-tisíc nových vojakov, čo ročne predstavuje vyše 350 až 400-tisíc ľudí. Nábor je motivovaný predovšetkým finančnými odmenami, pričom je zameraný najmä na obyvateľov chudobnejších regiónov, ľudí s dlhmi či nízkymi príjmami. Do vojny sú zapojení aj väzni, branci, obyvatelia okupovaných území či cudzinci.
Experti priblížili, že Rusko má určitú rovnováhu – toľko vojakov, koľko stratí, dokáže aj nahradiť, čo mu umožňuje pokračovať vo vojne bez výrazného nedostatku personálu. Problémom je klesajúca kvalita nových regrútov, keďže skúsení vojaci postupne ubúdajú a náborové kritériá sa zmierňujú. Pechota je aj napriek technologickému pokroku kľúčová. Drony a moderné zbrane majú významnú úlohu, ale nedokážu plne nahradiť vojakov predovšetkým pri útočných operáciách. Moskva presadzuje masové nasadenie ľudskej sily a šetrenie techniky.
Kyjev chce spôsobovať Rusku väčšie straty, ako dokáže nahrádzať. Odborníci reagovali, že dosiahnutie takejto prevahy je náročné bez ďalšieho posilnenia kapacít, najmä v oblasti dronov, presných zbraní, útokov na logistiku či efektívnejšieho využívania vlastných zdrojov. Vývoj vojny bude závisieť od počtu vojakov aj schopnosti využívať dostupné prostriedky.
Zelenkyj potvrdil, že delegácie Ukrajiny a USA uzavreli druhý deň rozhovorov na Floride o ukončení vojny. Týchto rokovaní sa však nezúčastnili zástupcovia Kremľa, keďže trojstranná schôdzka Washingtonu, Kyjeva a Moskvy, ktorá sa mala uskutočniť v Abú Zabí, bola odložená kvôli konfliktu na Blízkom východe.
„Je jasné, že pozornosť americkej strany sa momentálne zameriava primárne na situáciu okolo Iránu a širší región, ale musí sa aj skončiť vojna Ruska proti Ukrajine,“ vyhlásil Zelenskyj s tým, že by sa mohli uskutočniť ďalšie výmeny vojnových zajatcov:
„Bola by to skutočne dobrá správa a potvrdenie, že diplomacia funguje. Dúfame, že sa to poradí.“
Šéf Kyjeva nespresnil, či budú rozhovory pokračovať, ani to, kedy, kde a v akom formáte by sa mohli uskutočniť ďalšie rokovania. Okrem toho vyzval spojencov, aby zachovali sankčný tlak na Rusko. Zelenskyj žiadal prísnejšie opatrenia proti tieňovej flotile tankerov, ktorá sa používa na obchádzanie sankcií. Tiež požaduje to, aby Moskva nemohla získavať príjmy z ropy.
Zdroj: TASR/SITA