Podľa Kyjeva sa teraz začala skutočná vojna.
Vzájomné útoky znepriatelených krajín si včera (5.7.) vyžiadali ďalšie obete a materiálne škody. Ruské sily cielili aj na Charkov. Tamojší gubernátor Oleh Synehubov spresnil, že raketové a dronové útoky si vyžiadali minimálne jednu obeť a jedenásť zranených. Jedným z terčov úderov bol ruský vojenský úrad Gvardejskoje, ktorý je pre ruskú armádu najdôležitejšou základňou na Kryme. Rozsah škôd zatiaľ nie je známy. Ukrajinské jednotky podnikli niekoľko úderov aj na dôležité dopravné trasy, ktoré sa využívajú na zásobovanie ruskej armády. V Donbase boli zničené dva cestné mosty.
Ukrajinskou metropolou dnes v skorých ranných hodinách otriaslo vyše desať explózií. Tamojšie úrady oznámili, že pri ruských útokoch zomrelo minimálne 9 osôb a 46 ľudí vrátane 5 detí sa zranilo. Jedno úmrtie bolo hlásené v okrese Buča. Vedúci kyjevskej mestskej správy Tymur Tkačenko povedal, že ruské jednotky použili balistické rakety:
„Žiaľ, toto nie je konečný počet obetí. Záchranné operácie stále prebiehajú.“
Primátor metropoly Vitalij Kličko potvrdil, že bola aktivovaná protivzdušná obrana, pričom vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch. Záchranári podľa neho vyťahujú ľudí spod trosiek. V jednom zo štyroch zničených bytových domov v historickej štvrti Podilskyj našli dve telá.
„Z budovy v štvrti Podilskyj, kde došlo k čiastočnému zrúteniu, záchranári evakuovali 15 ľudí,“ uviedol Kličko s tým, že dve osoby zahynuli po tom, čo 25-poschodovú budovu zasiahli úlomky z dronu.
Ukrajina v uplynulých týždňoch zintenzívnila dronové útoky na energetickú infraštruktúru a vojenské zariadenia v Rusku. Gubernátor mesta Sevastopol na Kryme Michail Razvožajev skonštatoval, že po ukrajinskom útoku na energetickú infraštruktúru boli v meste prerušené dodávky elektrickej energie:
„Po nepriateľskom útoku na energetickú infraštruktúru neďaleko Sevastopolu zostalo naše mesto dočasne bez elektriny.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred novým ruským úderom pred blížiacim sa samitom NATO v Ankare. Zároveň zdôraznil, že stále sa bojuje o mesto Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že Kremeľ ho dobyl.
„Pokračujú aj boje o Kosťantynivku, ktorú si Putin už privlastnil, ale je zrejmé, že sa tam nikdy neobjaví. Pretože v skutočnosti má len Moskvu, Petrohrad a svoje rezidencie,“ doplnil Zelenskyj, ktorý sa poďakoval jednotkám pôsobiacim v najťažších sektoroch frontu, teda v Doneckej, Záporožskej a Charkovskej oblasti a osobitne vyzdvihol príslušníkov Centra špeciálnych operácií Alfa, elitnej zložky kontrarozviedky SBU za najvyšší počet úspešných útokov na ciele.
Ukrajina podľa Zelenského rokuje so západnými krajinami o posilnení protivzdušnej obrany a o nových formátoch sankcií proti Rusku. Tiež dodal, že Kyjev pracuje na tom, aby pokračovanie okupácie bolo pre Rusko čo najneznesiteľnejšie:
„Na Rusko treba vyvíjať tlak, aby nastal mier,“ vyhlásil Zelenskyj s tým, že Kyjev predložil svoje návrhy a očakáva, že podmienky pre dôstojný mier sa priblížia buď silou, alebo diplomatickou cestou.
Kyjev dnes podnikol dronové útoky na infraštruktúru prístavov Vysock a Usť-Luga na pobreží Fínskeho zálivu Baltského mora. Ide o dôležité vývozné centrá ruskej ropy a výrobkov z nej v blízkosti Petrohradu. Tento úder spôsobil výpadok v dodávkach elektrickej energie v meste Sevastopol na Kryme, kde sídli ruská Čiernomorská flotila.
Gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozdenko povedal, že tam bolo zneškodnených 56 dronov. Kyjev zaútočil aj na ďalšie ruské a Moskvou kontrolované oblasti. V dôsledku dronového útoku na mesto Kerč podľa gubernátora Krymu Sergeja Aksionov prišla o život jedna žena. Úrady v Sevastopole zaznamenali výpadok elektrickej energie. Dodávky elektriny do domácností sa neskôr podarilo obnoviť.
Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša potvrdil, že bezpilotné lietadlá cielili aj na priemyselný areál v okrese Dzeržinsk, kde vypukol požiar. Jaroslavľská oblasť oznámila, že po zásahu šrapnelmi sa zranili dve osoby. Zároveň tam bolo zostrelených zhruba 70 dronov.
Západ je podľa hovorcu Putina Dmitrija Peskova zodpovedný za to, že špeciálna vojenská operácia na Ukrajine prerástla do vojny:
„Prebieha vojna, je to skutočná vojna. Všetko sa to začalo ako špeciálna vojenská operácia. Pokračuje to však ako vojna, pretože za Kyjevom stoja Berlín, Paríž, Haag, Oslo a, žiaľ, aj Washington. Pretože im pomáhajú zameriavať ciele prostredníctvom svojich satelitov a prostredníctvom celej svojej infraštruktúry im pomáhajú mieriť zahraničnými zbraňami na naše ciele, za týchto okolností je kyjevský režim schopný všetkého.“
Ruský Trestný zákonník bol v marci 2022 doplnený o článok 207.3 o verejnom šírení vedome nepravdivých informácií o použití Ozbrojených síl Ruskej federácie. Odvtedy sa používa pri trestnom alebo priestupkovom stíhaní ruských médií a obyvateľov, ak v spojení s konfliktom na Ukrajine používajú termín vojna alebo invázia. Medzinárodné organizácie pre ľudské práva to kritizovali ako nástroj na potláčanie slobody prejavu.
Z údajov Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku vyplýva, že USA na pomoc Ukrajine do januára 2026 vyčlenili zhruba 114,6 miliardy eur a Európa približne 270 miliárd eur. Západní spojenci poskytujú Kyjevu aj spravodajské informácie. Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) informovalo, že ruské straty do januára 2026 dosiahli zhruba 1,4 milióna vrátane 450-tisíc obetí. Do 3. júla bolo menovite identifikovaných vyše 230-tisíc mŕtvych.
Ruská invázia na Ukrajine trvá dlhšie ako prvá svetová vojna alebo Veľká vlastenecká vojna. Moskva pre druhú svetovú vojnu od 22. júna 1941 (útoku Nemecka proti Sovietskemu zväzu) používa tento vlastný názov a vyhýba sa obdobiu svojho spojenectva s nacistickým Nemeckom po útoku na Poľsko 1. septembra 1939 a jeho rozdelení.
Zdroj: TASR