Mnohé z nich cielia na energetické zariadenia.
Moskva aj uplynulú noc pokračovala v útokoch na Ukrajinu vrátane Kyjeva. Zo 76 ruských dronov sa podarilo zneškodniť 53 z nich. Zároveň 9 bezpilotných lietadiel zasiahlo 19 miest a na inom mieste dopadli na zem trosky dronov.
Ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila 106 ukrajinských dronov. Najväčší počet bezpilotných lietadiel, konkrétne 44 dronov bolo zneškodnených nad Belgorodskou oblasťou. Ďalšie zaútočili na Riazaň. Jeden z dronov po náraze do výškového bytového domu vybuchol. Bezpilotné lietadlá poškodili minimálne štyri byty či autá zaparkované pred objektom. Obyvatelia tvrdia, že cieľom útoku mala byť ropná rafinéria v Riazani.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s ruskými útokmi na energetické zariadenia požaduje od vlády, aby prijala riešenia do jedného dňa:
„Predovšetkým v záujme toho, aby sa zvýšil dovoz elektriny a všetky možnosti rezervných dodávok,“ uviedol Zelenskyj s tým, že je potrebná aj silnejšia spolupráca medzi miestnymi samosprávami a energetickými spoločnosťami.
Šéf Kyjeva avizoval každodenné konzultácie s členmi vlády a oblastnými predstaviteľmi o situácii v energetickom sektore. Okrem toho rokoval aj s novým ministrom obrany Mychajlom Fedorovom a náčelníkom letectva Anatolijom Kryvonoškom o ochrane energetických zariadení:
„Dnes opäť došlo k masívnym raketovým úderom na Charkov, ktorých cieľom bola kritická infraštruktúra. Drony leteli ráno smerom na Kyjev a teraz večer tiež.“
Situácia bola náročná aj v lokalitách pri hraniciach s Ruskom a tiež v Dnepropetrovskej a Odeskej oblasti. Zelenskyj plánuje rokovať so spojencami o posilnení protivzdušnej obrany, pričom s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem diskutoval o nákupe rakiet pre systémy protivzdušnej obrany.
Kremeľ zintenzívnil útoky na ukrajinské energetické zariadenia. Tamojšia štátna energetická spoločnosť Uhrenerho vyhlásila, že na pokrytie svojho deficitu môže dovážať 2450 megawattov elektriny zo susedných krajín vrátane Slovenska, Poľska, Rumunska a Maďarska.
Americký prezident Donald Trump povedal, že potenciálnu mierovú dohodu o Ukrajine brzdí Kyjev. Zelenskyj na to reagoval, že Ukrajina nikdy nebola prekážkou mieru:
„Keď Ukrajinci zostanú bez elektriny 20 – 30 hodín kvôli Rusku a keď sú ruské útoky zamerané na náš energetický systém a našich ľudí, je to Rusko, ktoré musí byť vystavené tlaku.“
Trump tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, ale Kyjev tomu bráni, s čím súhlasil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov:
„Prezident Vladimir Putin a ruská strana zostávajú dohode otvorení.“
Názor šéfa Bieleho domu je v rozpore s postojom európskych spojencov Ukrajiny, ktorí uviedli, že Kremeľ nemá veľký záujem o ukončenie bojov a chce získať čo najviac územia, zatiaľ čo sa snaží odvrátiť ďalšie sankcie zo strany Západu. Zelenskyj skonštatoval, že Moskva nechce mier, o čom podľa jeho slov svedčia pretrvávajúce ruské útoky na Ukrajinu.
Český prezident Petr Pavel dnes pokračuje vo svojej tretej návšteve Ukrajiny od svojho nástupu do funkcie. Z Ľvova pricestoval vlakom do Kyjeva, kde ho privítal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Pavel sa tam stretne aj so Zelenským a ďalšími predstaviteľmi.
„Tešíme sa na zmysluplné rokovania s prezidentom Zelenským, aby sme posunuli vpred naše strategické partnerstvo, obrannú spoluprácu a úsilie o mier,“ uviedol Sybiha.
Pavel sa včera (15.1.) v Ľvove stretol s tamojšími predstaviteľmi a ministerkou pre záležitosti veteránov Natalijou Kalmykovovou. Ukrajinská strana vyjadrila vďaku za to, že sa nová česká vláda pod vedením premiéra Andreja Babiša rozhodla pokračovať v muničnej iniciatíve. Pavel v meste Vynnyky v Ľvovskej oblasti navštívil nemocnicu, keďže na rekonštrukciu oddelenia chirurgie a operačných sál finančne prispelo aj Česko, pričom tam počas celého roka v rámci programu MEDEVAC prichádzajú jeho lekári:
„Nemocničné výučbové triedy pre deti a špecializované rehabilitačné kliniky s protetickými centrami sa stali bežnou súčasťou miestneho zdravotníckeho systému,“ povedal Pavel s tým, že viac ako polovica vojnových veteránov sa po liečbe vracia späť na front.
České firmy špecializované na ťažbu zemného plynu, obnoviteľné energie, vykurovanie alebo ohrev vody sa podieľajú na obnove energetiky na Ukrajine. Podľa Pavla je to príklad pomoci a ekonomickej spolupráce. Česi v čase, keď sa tma a zima stali formou nátlaku, pôsobia podľa hlavy štátu nielen ako podnikatelia, ale najmä ako partneri a spojenci.
Zdroj: TASR