Vojna na Ukrajine: Od začiatku vojny na Ukrajine ubehli tri mesiace

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu uplynuli v utorok (24.5.) už tri mesiace. Konflikt na Ukrajine  prešiel počas viac ako 12 týždňov trvania do druhej fázy, v rámci ktorej sa ruské sily zameriavajú na operácie na východe Ukrajiny, predovšetkým v Luhanskej a Doneckej oblasti.

Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára krátko po štvrtej hodine rannej moskovského času oznámil v televíznom prejave svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za špeciálnu vojenskú operáciu s cieľom vykonať demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. O necelú hodinu po prejave prezidenta Putina sa začal ruský útok na Ukrajinu.

Ruské vojská vstúpili na Ukrajinu zo severu, a to aj z územia Bieloruska, z juhu z Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a z východu cez ukrajinsko-ruské hranice. Viacero osí tohto útoku naznačovalo, že cieľom ruskej armády bolo na začiatku invázie rýchle dobytie hlavného mesta Kyjev, uvádza Steven Pifer z inštitútu Brookings so sídlom vo Washingtone a bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine.

Ruské jednotky sa dostali na predmestie Kyjeva, no napokon sa koncom marca stiahli zo severu Ukrajiny a z oblasti okolo hlavného mesta. Následne 18. apríla ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Moskva začala rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. Jej cieľom má byť podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova úplné oslobodenie Doneckej a Luhanskej oblasti.

Zelenskyj v pondelok večer, teda v predvečer trojmesačného výročia začiatku ruskej invázie, uviedol, že Rusko od 24. februára vykonalo už 1474 raketových útokov na Ukrajinu, pri ktorých použilo 2275 rakiet rôznych typov. Počas troch mesiacov trvania konfliktu ruská armáda tiež podľa ukrajinského prezidenta vykonala vyše 3000 leteckých útokov, píše agentúra AP.

Aj po presunutí bojov na východ Ukrajiny však ruská armáda čelí protiútoku ukrajinských síl podporovaných dodávkami zbraní od západných krajín, píše agentúra Reuters. Tá zároveň dodáva, že ani po troch mesiacoch od začiatku konfliktu, počas ktorého zahynuli tisíce ľudí, nebadať známky toho, že by sa blížil jeho koniec.
 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o ukončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Zelenskyj počas prejavu na summite Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose uviedol, že usporiadanie akýchkoľvek rokovaní s Ruskom sa stáva čoraz zložitejšie v súvislosti s dôkazmi o krokoch, ktoré ruské jednotky podnikajú počas okupácie proti ukrajinským civilistom. Moskva odmieta, že jej vojaci útočia na civilné ciele, pripomína Reuters.

„O všetkom rozhoduje prezident Ruskej federácie," povedal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka. „Ak hovoríme o ukončení tejto vojny, tak bez neho toto rozhodnutie nemožno prijať," pokračoval ukrajinský prezident. Objavenie masových hrobov v oblastiach, ktoré na začiatku konfliktu okupovali ruskí vojaci, skomplikovalo podľa Zelenského ďalšie mierové rokovania, pričom Zelenskyj odmietol rozhovory s akýmkoľvek iným ruským predstaviteľom než Putinom.

„Nemôžem akceptovať stretnutie s nikým z Ruskej federácie okrem prezidenta," vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ. Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu niekoľkokrát stretli, no obe strany v súčasnosti priznávajú, že mierové rokovania sú pozastavené, píše Reuters. Zelenskyj minulý týždeň uviedol pre ukrajinskú televíziu, že ukončenie vojny na Ukrajine je nemožné bez zapojenia diplomacie.

Ukrajinský prezident na summite v Davose okrem toho uviedol, že konflikt na Ukrajine si vyžaduje obrovskú ľudskú obeť. Ukrajinské jednotky podľa Zelenského dosahujú nejaké územné zisky, a to najmä v okolí mesta Charkov, no situácia v Donbase je podľa neho najkrvavejšia a zomiera tam množstvo ľudí.      

Ukrajinský premiér Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev je pripravený na výmenu vojnových zajatcov s Ruskom, a vyzval spojencov Ukrajiny, aby v tejto veci vyvíjali tlak na Rusko. Zelenskyj to povedal v pondelok (23.5.) počas online rozhovoru v Ukrajinskom dome v Davose, kde sa koná Svetové ekonomické fórum, uviedla agentúra Reuters.

Výmenu zajatcov označil Zelenskyj za humanitárny moment a veľmi politické rozhodnutie, ktoré závisí od podpory mnohých štátov. Informoval, že Ukrajina do vyjednávania o prepustení ukrajinských zajatcov zapojila Organizáciu Spojených národov, Švajčiarsko, Izrael a veľa, veľa krajín. Uviedol však, že tento proces je veľmi komplikovaný.

Podľa Zelenského je v súčasnosti veľmi dôležité, aby svet v žiadnom prípade Rusko neprehováral, ale vyvíjal politický tlak prostredníctvom akýchkoľvek pák. Zelenskyj v tejto súvislosti spomenul obchodovanie s Ruskom či ropné embargo. Apeloval na aktivizáciu procesu výmeny ukrajinských vojakov za ruských, pričom zdôraznil: „Nepotrebujeme ruských vojakov, potrebujeme len našich". Dodal: „Sme pripravení na výmenu hoci aj zajtra."

Agentúra Reuters pripomenula, že po tom, ako ruské jednotky dobyli väčšinu územia juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol začali 16. mája skladať zbrane a vzdávať sa aj obrancovia poslednej bašty ukrajinského odporu v meste, ktorí celé týždne odolávali ruskej presile v oceliarenskom komplexe Azovstaľ.

Ukrajina tento proces označuje za ich evakuáciu a v súlade s dohodami očakáva ich skorú výmenu za ruských vojnových zajatcov. Rusko však týchto vojakov považuje za svojich zajatcov a podľa vyhlásení viacerých ruských politikov ich dokonca plánuje súdiť.

Proruská kolaborantská správa v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti požiada Moskvu, aby na jej území zriadila vojenskú základňu. Informovala o tom v utorok stanica Sky News s odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru Ria Novosti.

„V Chersonskej oblasti by mala byť ruská vojenská základňa," povedal Kyrylo Stremousov, ktorého Moskva označuje za zástupcu šéfa civilno-vojenskej regionálnej správy v Chersone. „Požiadame o to, chcú to všetci obyvatelia. Je to nevyhnutné a bude to garantovať bezpečnosť pre región a jeho obyvateľov," dodal.

Rusko obsadilo Chersonskú oblasť v polovici marca a odvtedy tam už dosadilo novú správu a začalo zavádzať ruský rubeľ. „Neplánujeme byť samostatnou nezávislou republikou. Našou hlavnou úlohou je stať sa subjektom v rámci Ruskej federácie," povedal Stremousov. Dodal, že akékoľvek výsledky referenda o včlenení do Ruska by západné krajiny aj tak neuznali a preto by jeho uskutočnenie bolo podľa jeho slov len stratou času.

Ukrajinské médiá pripomínajú, že Stremousov sa v minulosti pokúšal v Chersone kandidovať za poslanca, pričom získal len 1,74 percenta hlasov. „V rámci nášho plánu začlenenia sa do Ruskej federácie musíme do konca roka ukončiť proces tranzície na všetky normy ruskej legislatívy a až potom môžeme rozhodnúť o referende a o našom budúcom štatúte," povedal Stremousov.

Doplnil, že ruština sa spoločne s ukrajinčinou stane v Chersonskej oblasti štátnym jazykom. Ruský jazyk bude podľa jeho slov hlavným úradným jazykom a takisto bude jazykom pre všetky záležitosti štátneho záujmu. Stremousov zdôraznil, že jeho administratíva ukrajinský jazyk nezakazuje. Cherson sa 2. marca stal prvým ukrajinským mestom, ktoré obsadili ruské sily. Doposiaľ je jedinou metropolou ukrajinskej oblasti, ktorú Moskva okupuje od začiatku invázie.

Zdroj: TASR