Kremeľ doposiaľ prišiel o vyše 50-tisíc vojakov.
Ruské jednotky včera (17.4.) zaútočili troma raketami na Černihiv. Ukrajinské ministerstvo pohotovostných služieb oznámilo, že zomrelo minimálne 18 osôb a ďalších 77 ľudí vrátane 4 detí je zranených. Medzi obeťami je aj 25-ročná policajtka, ktorá bola na zdravotnej dovolenke. Záchranári pokračujú v odpratávaní trosiek.
Starosta Černihivu Olexandr Lomako spresnil, že útok poškodil viac ako desať budov, desiatky vozidiel či zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia. Obyvateľka Černihivu Olha Samojlenková uviedla, že po dopade a výbuchu prvej rakety sa so svojimi deťmi ukryla na chodbe ich bytového domu:
„Naši susedia tam už boli. Začali sme na každého kričať, aby si ľahli na zem. Urobili to. Prišli ešte dve explózie. Potom sme utekali na parkovisko.“
Kremeľ pokračoval v útokoch aj dnes. Terčom dronov sa stala kritická infraštruktúra v Ivano-Frankivskej oblasti. Tamojšia gubernátorka Svetlana Oniščuková skonštatovala, že ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila všetky drony. Úlomky bezpilotných lietadiel spôsobili požiare. Ukrajinské vzdušné sily v noci na štvrtok zneškodnili všetkých 13 dronov, ktorými ruské jednotky útočili na 7 regiónov.
Od prepuknutia vojny na Ukrajine zomrelo viac ako 50-tisíc ruských vojakov. V druhom roku konfliktu prišlo o život vyše 27-tisíc príslušníkov ruskej armády, čo predstavuje nárast o 25 percent v porovnaní s prvým rokom. Bilancia 50-tisíc padlých vojakov je osemkrát vyššia ako oficiálny počet, ktorý Moskva uznala v septembri 2022. Ukrajina doposiaľ prišla o približne 31-tisíc príslušníkov armády. Kremeľ zaznamenal najväčšie straty v januári minulého roka, kedy spustil rozsiahly útok v Doneckej oblasti a tiež počas bojov o Bachmut.
Lídri Európskej únie (EÚ) sa počas mimoriadneho samitu v Bruseli zhodli na potrebe poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany a tiež urýchliť a zintenzívniť potrebnú vojenskú pomoc vrátane delostreleckých nábojov a rakiet. Zároveň ostro odsúdili pokračujúce raketové útoky Ruska na civilné a infraštruktúrne ciele a energetický sektor na Ukrajine. Členské štáty EÚ plánujú zvýšiť materiálnu pomoc, najmä v podobe generátorov na výroby elektriny. Lídri ocenili aj pokrok pri realizácii návrhu, aby výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe boli použité v prospech Ukrajiny.
Americký prezident Joe Biden podporil balík pomoci pre Ukrajinu a Izrael, ktorý predstavili republikáni v Snemovni reprezentantov. Šéf Bieleho domu vyzval na jeho urýchlené prijatie. Predseda snemovne Mike Johnson čelí tlaku Bidena aj viacerých kongresmanov, aby dal hlasovať o balíku vo výške 95 miliárd dolárov. Senát Kongresu USA ho schválil vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú krajne pravicoví republikáni, ktorí tam majú tesnú väčšinu.
Republikáni predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu; 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh je zameraný na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.
„Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť,“ reagoval Biden.
Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Republikáni vyzývajú Johnsona, aby odstúpil z funkcie.
„Pokračovaním v schvaľovaní zákonov, ktoré závisia od demokratov, sa vážne rozchádzate s republikánmi,“ uviedla kongresmanka Marjorie Taylorová Greeneová.
Na rumunskú leteckú základňu, kde sa ukrajinskí piloti a pozemný vojenský personál učia používať a udržiavať bojové lietadlá, dorazia tri holandské stíhačky F-16. Táto krajina je dôležitou súčasťou medzinárodnej koalície, ktorá chce posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny. Po spustení školenia by mali v lete doraziť na Ukrajinu prvé desiatky darovaných stíhačiek F-16. Tento krok podporia okrem Holandska aj Spojené štáty či Dánsko.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky označil dohodu o darovaní stíhačiek za prelomovú s tým, že bojové lietadlá posilnia ukrajinskú protivzdušnú obranu a pomôžu s protiútokom. Stíhačky s vyškoleným personálom podľa amerických úradníkov veľa nezmenia, keďže ruské vzdušné sily a obranný systém sú na veľmi dobrej úrovni. Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že darované stíhačky F-16 situáciu neovplyvnia, keďže Kremeľ ich zostrelí.
Amsterdam prisľúbil Kyjev 24 kusov stíhačiek F-16, ktoré sa budú používať na území Ukrajiny. Prvé z nich by mali doraziť v druhej polovici roka spolu so stíhačkami z Dánska, ktoré navýšilo ročný rozpočet určený na podporu Ukrajiny na tri miliardy eur, pričom rovnakú sumu plánuje poskytnúť aj o rok.
Zdroj: TASR