V ruskej rafinérii v Saratove vypukol požiar.
Moskva pokračuje v útokoch na Ukrajinu vrátane Dnepropetrovskej a Chersonskej oblasti, ktoré si včera (2.11.) vyžiadali minimálne dve obete. Šéf regionálnej vojenskej správy v Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Haivanenko spresnil, že pri dronovom útoku v Pavlohrade zomrel 55-ročný muž a 3 ďalší civilisti vrátane osemročného dievčaťa sa zranili. Zároveň tam bolo poškodených niekoľko domov. Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin uviedol, že pri ruskom delostreleckom útoku zomrela jedna žena a ďalšia 82-ročná žena utrpela zranenia. V oblasti sa zranilo najmenej sedem ľudí.
Znepriatelené krajiny sa navzájom obviňujú zo vzdušných útokov. O život prišiel aj jeden muž zo Sumskej oblasti. Kremeľ uplynulú noc vypustil smerom na Ukrajinu 138 dronov a balistických rakiet. Domácej armáde sa podarilo zneškodniť 144 bezpilotných lietadiel. Rakety a 20 útočných dronov zasiahli na Ukrajine celkovo 11 lokalít. Kremeľ podľa ukrajinskej protivzdušnej obrany vyslal do nočných útokov tri aerobalistické rakety Ch-47M2 Kinžal, štyri balistické rakety Iskander-M a päť protilietadlových riadených striel S-300 alebo S-400.
Nad Rostovskou a Saratovskou oblasťou bolo podľa ruského rezortu obrany zostrelených 29 dronov. Ďalšie štyri bezpilotné lietadlá boli zneškodnené nad Volgogradskou oblasťou a po jednom nad Belgorodskou oblasťou a Stavropoľským krajom.
Generálny štáb ukrajinskej armády zaútočil dronmi na ropnú rafinériu v Saratove, kde následne vypukol požiar. Kyjev zdôraznil, že táto rafinéria zásobuje ruskú armádu. Tamojšie letisko v noci prerušilo svoju prevádzku, čo sa zvyčajne stáva, keď existuje hrozba dronov. Saratovská ropná rafinéria patrí medzi najstaršie v Rusku. Terčom útoku bola aj 16. októbra.
Ruské úrady spresnili, že požiar vypukol aj v logistických zariadeniach armády v Luhanskej oblasti:
„Zasiahnutý bol okrem iného sklad materiálno-technických prostriedkov v osade Rozkišne a mobilný sklad paliva a mazív v Dovžansku.“
Americký prezident Donald Trump aktuálne nezvažuje schváliť dohodu, podľa ktorej by Ukrajina dostala od USA rakety dlhého doletu Tomahawk. Napriek tomu svoj názor môže zmeniť. Doposiaľ ich nechcel predávať ani krajinám Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré by ich následne dodali Kyjevu. Zdôvodnil to tým, že nechce eskalovať konflikt. Trump o tom rokoval aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem počas ich stretnutia v Bielom dome 22. októbra. Rutte tento predaj prehodnocuje, pričom rozhodnutie je na Spojených štátoch.
Rakety Tomahawk majú dosah 2500 kilometrov. Kyjev by mohol vďaka tomu zasiahnuť aj ciele hlboko na ruskom území vrátane Moskvy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiadal Spojené štáty, aby ich dodali Kyjevu, Moskva sa však s tým nestotožňuje.
Ukrajina vďaka podpore Nemecka rozšírila svoj systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý chráni mestá pred ruskými náletmi.
„Ďakujem Nemecku a osobitne spolkovému kancelárovi Friedrichovi Merzovi za tento spoločný krok na ochranu ľudských životov pred ruským terorom,“ povedal Zelenskyj s tým, že Kyjev sa dlhodobo pripravoval na posilnenie protivzdušnej obrany:
„Dosiahnuté dohody boli teraz implementované.“
Nemecký minister obrany Boris Pistorius avizoval, že Berlín do konca tohto roka dodá Kyjevu dva Patrioty. Ukrajina mala v októbri desať týchto systémov. Väčšina z nich je z nemeckých zásob alebo bola obstaraná s pomocou Berlína. Patrioty sú mimoriadne účinné pri ochrane ukrajinských miest pred ruskými balistickými raketami.
Zelenskyj doplnil, že Ukrajina pokračuje v budovaní vlastného spoľahlivého systému protivzdušnej obrany, aby znížila svoju závislosť od západných spojencov:
„Prebiehajú rokovania o ďalších spoločných krokoch na posilnenie protivzdušnej obrany – ako na vládnej úrovni, tak aj priamo s výrobcami potrebných systémov.“
Zdroj: TASR