Ďalších 11 detí sa vrátilo z Moskvou okupovaných území.
Kremeľ aj uplynulú noc pokračoval v útokoch na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali minimálne jednu obeť a niekoľko zranených. V meste Bilopillja v Sumskej oblasti prišla o život jedna osoba a ďalšia žena utrpela zranenia. Dnepropetrovská oblasť hlási troch zranených. V Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti došlo aj k škodám na obytných budovách a infraštruktúre. Ruské sily zničili aj 30 solárnych panelov.
Moskva zničila 48 ukrajinských dronov, z toho 3 nad juhozápadnými časťami metropoly. Z tohto dôvodu bola dočasne pozastavená letová činnosť letiska Vnukovo. Úlomky z dronov poškodili jedno vozidlo v moskovskej štvrti Odincovo a obytnú budovu v južnej časti metropoly. K zraneniam však nedošlo.
Poradkyňa vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Darija Zarivná povedala, že ďalších 11 detí sa vrátilo z Ruskom okupovaných území, ktoré boli zachránené v rámci programu Bring Kids Back (Priveďme deti späť). V roku 2023 ho inicioval Zelenskyj na záchranu detí, ktoré boli násilne a nezákonne deportované z okupovaného územia. Ukrajinská vláda spolupracuje s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.
Medzi zachránenými deťmi bolo aj dievča, ktorého matku a brata Moskva tri roky zadržiavala. Zarivná doplnila, že matka sa počas výmeny zajatcov stretla so svojím synom a všetci traja sú spolu:
„Podarilo sa nám zachrániť aj osiroteného chlapca, ktorého Rusi uniesli zo školy, odviedli do pivnice a mučili.“
Kyjev od prepuknutia vojny vo februári 2022 identifikoval vyše 19 500 detí, ktoré boli násilne deportované do Ruska, Bieloruska alebo na územia okupované Kremľom. Z oficiálnych údajov vyplýva, že do oblastí kontrolovaných Ukrajinou bolo zatiaľ vrátených 1300 detí. Ukrajina považuje únos maloletých za prejav genocídy. Medzinárodný trestný súd (ICC) v roku 2023 vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina kvôli obvineniam z vojnových zločinov v súvislosti s únosmi ukrajinských detí. Kremeľ to však odmieta.
Ukrajinský minister obrany Rustev Umerov, ktorý viedol delegáciu Kyjeva na nedávnych priamych rokovaniach s Moskvou v Istanbule, vyhlásil, že Ukrajina je pripravená na ďalšie kolo diskusií, ale požaduje, aby Kremeľ vopred poskytol memorandum so svojimi podmienkami ukončenia vojny.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov navrhol, aby sa predstavitelia znepriatelených krajín opäť stretli v pondelok 2. júna. Zároveň zdôraznil, že jeho delegácia je pripravená ukrajinskej strane predstaviť memorandum, ktoré načrtáva podmienky Moskvy na ukončenie konfliktu. Rusko v ňom vysvetlilo svoj postoj ku všetkým aspektom spoľahlivého prekonania základných príčin vojny.
„Nebránime sa ďalším stretnutiam s Rusmi a čakáme na ich memorandum. Ruská strana má ešte najmenej štyri dni, kým vyrazí, aby nám poskytla svoj dokument na posúdenie,“ reagoval Umerov s tým, že Kyjev poslal svoje podmienky, ale Moskva otáľa.
Lavrov telefonoval s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorého oboznámil s prípravami konkrétnych návrhov na ďalšie kolo priamych rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa snaží čo najskôr ukončiť konflikt. Washington je podľa Rubia pripravený pomôcť preklenúť rozdiely medzi pozíciami oboch strán.
V Istanbule sa 16. mája po vyše troch rokoch uskutočnili priame rusko-ukrajinské rokovania. Delegáciu Kyjeva viedol Umerov a ruskú spolupracovník Putina Vladimir Medinskij. Spoločne sa dohodli na výmene po 1000 vojnových zajatcov, čo sa aj stalo. Kremeľ avizoval, že vypracuje memorandum, ktoré bude definovať jeho podmienky mierovej dohody vrátane načasovania a podrobnostiach o možnom prímerí. Rusko je podľa Medinského pripravené začať zásadnú, vecnú diskusiu o každom z bodov balíka dohôd o možnom prímerí.
Putin podmieňuje ukončenie vojny na Ukrajine nielen písomným záväzkom západných lídrov, že NATO sa nebude viac rozširovať smerom na východ, ale aj zrušením časti protiruských sankcií, čo by znamenalo vylúčenie budúceho členstva Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska v NATO.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Moskva doposiaľ nedostala z Kyjeva odpoveď na návrh na uskutočnenie ďalších mierových rokovaní v Istanbule. Putin zatiaľ neplánuje telefonovať s Trumpom.
„Pokiaľ viem, zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď. Musíme počkať na reakciu ukrajinskej strany,“ uviedol Peskov s tým, že prioritou Moskvy je pokračovať v priamych rokovaniach, pričom požiadavku Kyjeva, aby poskytli mierové podmienky, označil za nekonštruktívnu.
Zdroj: TASR