Chladiaca veža Záporožskej jadrovej elektrárne sa bude musieť zbúrať.
Ľvov sa včera (4.9.) stal terčom jedným z najhorších ruských útokov od prepuknutia vojny. O život prišlo sedem ľudí vrátane troch detí a desiatky osôb sa zranili. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj spresnil, že v dôsledku výbuchu bolo poškodených vyše 50 domov, dve zdravotnícke zariadenia a dve školy. K tejto tragédii došlo deň po tom, ako Ukrajina zažila tohtoročný najhorší ruský raketový útok s najväčším počtom úmrtí. Pri zásahu vojenského vzdelávacieho inštitútu a nemocnice v Poltave zomrelo najmenej 51 ľudí.
Poľský premiér Donald Tusk v tejto súvislosti ponúkol Ľvov pomoc:
„Ľvov potrebuje pomoc. Cieľom ruského útoku bolo centrum mesta. Poškodené boli mnohé historické budovy. Poľsko je pripravené pomôcť.“
Splnomocnenec poľskej vlády pre obnovu Ukrajiny Pawel Kowal skonštatoval, že v najbližších dňoch vypracujú plán pomoci pre Ľvov. Poľsko má podľa jeho slov špecialistov z rôznych oblastí vrátane medicíny či zabezpečenia a obnovy historických budov, ktorí môžu Ľvovu pomôcť:
„Naši odborníci majú jedinečné znalosti a sú pripravení podeliť sa o ne pri obnove zničených kultúrnych pamiatok. Mnohí z nich totiž už niekoľko desaťročí spolupracujú s ukrajinskými odborníkmi pri ochrane kultúrneho dedičstva Ľvova.“
Kowal pripomenul, že Poľsko finišuje práce na pripravovanej energetickej podpore pre Ukrajinu, ktorej pošle komponenty pre zničené elektrárne po ruských náletoch. Zároveň pomôže aj Charkovu, kde jednej z tamojších nemocníc dodajú zdravotnícke vybavenie.
Nemecký kancelár Olaf Scholz sľúbil Ukrajine dodanie ďalších systémov protivzdušnej obrany IRIS-T. Záväzne bolo objednaných osem systémov IRIS-T SLM a deväť systémov IRIS-T SLS. Dva komplety z každého typu budú dodané tento rok, ostatné od roku 2025. Berlín doposiaľ poskytol Kyjevu štyri systémy IRIS-T SLM a tri systémy IRIS-T SLS a množstvo rakiet.
V Todendorfe budú od roku 2026 umiestnené americké rakety dlhého doletu, čo potvrdil aj Scholz:
„Okrem silnej protivzdušnej obrany potrebujeme v Európe presné zbrane, aby sme v tejto strategicky dôležitej oblasti nezaostali za Ruskom. Kým nebudú k dispozícii systémy, ktoré vyvíjame tu v Európe, budeme sa spoliehať na americké rakety.“
Kremeľ sa podľa Scholza roky masívne vyzbrojuje, predovšetkým v oblasti rakiet a riadených striel. Ruský prezident Vladimir Putin podľa jeho slov porušil dohody o odzbrojení, keď dal presunúť rakety do exklávy Kaliningrad. Scholz tiež odmietol kritiku tohto kroku:
„Všetkým, ktorí majú pochybnosti o tomto rozhodnutí, by som chcel povedať: Naším jediným cieľom je odradiť možných útočníkov. Ide o to, zabezpečiť tu mier a zabrániť vojne – o nič iné. Každý útok na nás musí pre útočníka znamenať riziko.“
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vyhlásil, že chladiacu vežu Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), ktorá bola v auguste vážne poškodená pri požiari, bude pravdepodobne potrebné zbúrať:
„Do dnešného dňa sme sa nedokázali dostať do tohto bodu, vysoko vo veži, takže teraz môžeme oveľa lepšie posúdiť škody, ku ktorým došlo. Táto veľká štruktúra nie je v budúcnosti použiteľná, takže bude pravdepodobne zbúraná.“
Požiar v chladiacej veži vypukol 11. augusta. Grossi to označil za jeden z mnohých bezohľadných útokov. Situácia v Záporoží je podľa neho veľmi krehká, čo povedal aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Grossi navštívil aj Kurskú jadrovú elektráreň, pri ktorej sa odohráva operácia jednotiek ukrajinskej armády. Vzhľadom na to, že v blízkosti elektrárne sa bojuje, aj tam hrozí jadrová havária.
Putin tvrdí, že cieľom prieniku ukrajinských jednotiek do Kurskej oblasti bolo spomaliť postup ruskej armády v Donbase. Podľa jeho slov sa to nepodarilo a Kyjev oslabil svoje sily pozdĺž ostatných častí frontu:
„Cieľ nepriateľa spočíval v tom, aby nás znervóznil, aby sme presúvali vojská z jedného úseku na druhý a zastavili náš útok v kľúčových smeroch, predovšetkým v Donbase, ktorého oslobodenie je naším prvoradým cieľom. Podarilo sa to alebo nie? Nie, nepriateľovi sa nič nepodarilo.“
Šéf Kremľa uviedol, že Ukrajina presunula do Ruska dobre vycvičených vojakov, čo ju oslabilo a umožnilo Moskve zrýchliť svoju ofenzívu na východe Ukrajiny:
„Naše ozbrojené sily stabilizovali situáciu v Kurskej oblasti a začali postupne vytláčať nepriateľa z nášho územia.“
Ruskej armáde sa podľa Putina v súčasnosti darí postupovať smerom na Pokrovsk v Doneckej oblasti. Tisícky ukrajinských vojakov začiatkom augusta prenikli cez hranice do Kurskej oblasti v rámci najväčšieho zahraničného útoku na ruské územie od druhej svetovej vojny. Moskva je podľa Putina pripravená začať mierové rokovania s Kyjevom. Tiež dodal, že by mali byť založené na predbežnej dohode, ktorú dosiahli ruskí a ukrajinskí vyjednávači v prvých týždňoch vojny počas rokovaní v Istanbule. Sprostredkovateľmi by mohli byť podľa Putina Čína, India a Brazília.
Zdroj: TASR