Úrady nariadili evakuáciu v Doneckej oblasti.
Ruské jednotky včera (24.7.) zaútočili kĺzavými bombami na obytnú štvrť v Charkove, kde sa zranilo minimálne 33 ľudí. Jedna z bômb dopadla v blízkosti obytného domu, kde začalo horieť aj 15 áut. Primátor Charkova Ihor Terechov doplnil, že ďalšia bomba zasiahla podnik. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov konkretizoval, že medzi zranenými je aj desaťročné dieťa. Útok na mesto Kosťantynivka si vyžiadal dve obete a dvanásť zranených.
„Toto sú úplne nezmyselné útoky bez akéhokoľvek vojenského účelu. A vidíme, že toto je jediný zámer Ruska – pokračovať v agresii a zabíjaní,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij, ktorý požiadal spojencov o ďalšiu vojenskú pomoc, keďže potrebujú posilniť protivzdušnú obranu a zvýšiť výrobu zbraní.
Ukrajinské úrady včera nariadili evakuáciu rodín s deťmi z desiatich miest a dedín v blízkosti frontovej línie v Doneckej oblasti, kde sa približujú ruské jednotky. Tamojší gubernátor Vadym Filaškin povedal, že v lokalite sa stále nachádza zhruba 900 detí:
„Začíname s nútenou evakuáciou rodín s deťmi. Ešte raz zdôrazňujem: pobyt na území Doneckej oblasti predstavuje neustále nebezpečenstvo. Evakuujte sa, kým je to ešte možné!“
Rusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo raketové a dronové útoky na Ukrajinu, ktorú jeho sily vojensky napadli pred vyše troma rokmi. Kremeľ zaznamenáva územné zisky, ale za cenu výrazných strát. Aktuálne má pod kontrolou takmer 19 percent ukrajinského územia vrátane Krymu a Luhanskej oblasti, a tiež viac ako 70 percent Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Ruské sily dobyli aj časti Charkovskej a Sumskej oblasti.
Celkovo 41 členských štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vrátane Slovenska vyzvalo na nezávislé vyšetrovanie údajného mučenia a zlého zaobchádzania s ukrajinskými vojnovými zajatcami zo strany ruských síl, čo ocenil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Krajiny požadujú aktivovanie takzvaného moskovského mechanizmu v rámci OBSE, ktorý bol prijatý v roku 1991, a umožňuje vysielať misie odborníkov pri riešení konkrétnych problémov týkajúcich sa ľudských práv na území členských štátov.
„Aktivovaním moskovského mechanizmu Holandsko a partnerské krajiny prispejú k odhaleniu pravdy a zodpovednosti za ruské vojnové zločiny na Ukrajine,“ reagoval šéf holandskej diplomacie Caspar Veldkamp.
Zatiaľ nie je známe, ktoré krajiny OBSE sa okrem Holandska pripojili k tejto výzve, ale z vyhlásenia britského ministerstva zahraničných vecí vyplýva, že medzi nimi je aj Slovensko.
„Naďalej máme obavy v súvislosti s porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv v dôsledku rozsiahlej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine, a to aj pokiaľ ide o zlé zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami,“ uviedol vedúci britskej delegácie pri OBSE Neil Holland.
Rusko podľa viacerých organizácií a misií systematicky porušovalo práva zajatých ukrajinských vojakov v zadržiavacích zariadeniach na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny aj v Rusku, čo potvrdil aj Holland:
„Existujú dôveryhodné informácie, že rozsiahle a rutinné mučenie a zlé zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami počas celého obdobia ich zadržiavania predstavuje pokračujúci systematický vzorec štátnej politiky a praxe Ruskej federácie. Mučenie prebieha podľa spoločných vzorcov na rôznych miestach, čo naznačuje, že ide o koordinovanú, úmyselnú a systematickú prax.“
Sybiha označil výzvu 41 krajín OBSE za dôležitý krok smerom k spravodlivosti za systematické zverstvá páchané Ruskom. Výsledkom tejto iniciatívy bude podľa neho zriadenie nezávislej misie, ktorej úlohou bude dokumentovať a podávať správy o ruských zločinoch proti zajatým ukrajinským vojakom:
„Ukrajina vynaloží všetko úsilie na oslobodenie všetkých svojich vojnových zajatcov a na potrestanie tých, ktorí porušili medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv. Pred súd sa musia postaviť nielen páchatelia, ale aj velitelia a ruskí politickí a vojenskí vodcovia, ktorí podporujú zločiny proti ukrajinským vojnovým zajatcom.“
OBSE, ktorá vznikla v roku 1975 na vrchole Studenej vojny, má 57 členov vrátane Ukrajiny a Ruska. Od prepuknutia konfliktu je však prakticky ochromená v dôsledku práva veta, ktorým disponuje Moskva. Úlohou organizácie bolo posilňovať vzťahy medzi západným a východným blokom. Aktuálne je orgánom, ktorý koordinuje svojich členov v ľudských právach či kontrole zbrojenia. Okrem toho posiela svojich pozorovateľov do konfliktných oblastí či na monitoring priebehu volieb po celom svete.
Zdroj: TASR