Volodymyr Zelenskyj vyzval Donalda Trumpa, aby prijal nové a prísnejšie sankcie voči Kremľu.
Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sumy si vyžiadal najmenej troch mŕtvych a dvadsať zranených. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii obvinil Rusko, že úmyselne útočí na civilistov. Kremeľ na mieste zaútočil piatimi raketami zo salvového raketometu MLRS približne o 08.00 hod. Útok poškodil aj zdravotnícke zariadenie, autá či domy.
„Rusi podnikli krutý útok na Sumy – raketovým delostrelectvom priamo zasiahli mesto a jeho bežné ulice. Bol to úplne zámerný útok na civilné obyvateľstvo. Najmenej jedna strela MLRS bola chybná. Prebila stenu obyčajnej bytovej izby na deviatom poschodí. Už len to hovorí všetko, čo treba vedieť o takzvanej túžbe Ruska ukončiť túto vojnu “ uviedol Zelenskyj s tým, že prebieha záchranná operácia a okrem obetí je aj mnoho zranených.
Prezident vyzval aj na celosvetový tlak na Moskvu, bez ktorého šéf Kremľa Vladimir Putin nebude súhlasiť ani s prímerím. Terčom ruských útokov sa v noci na utorok stali aj mestá Charkov, Odesa a Černihiv. Úrady v Charkove potvrdili úmrtie jednej osoby, zo zvyšných dvoch miest hlásili škody na civilnej infraštruktúre aj zranených.
Počas noci útočila aj Ukrajina. V dôsledku ofenzívy je bez elektriny celá Ruskom okupovaná časť Záporožskej oblasti a niektoré regióny Chersonskej oblasti. V oblasti boli poškodené vysokonapäťové zariadenia na severozápade Záporožskej oblasti. Tamojšie ministerstvo energetiky dostalo pokyn, aby zabezpečilo záložné zdroje energie.
Záporožská jadrová elektráreň okupovaná ruskými silami pokračuje napriek výpadku elektriny v normálnej prevádzke.
„Na zaistení bezpečnosti jej prevádzky pracuje vysokokvalifikovaný personál,“ spresnila hovorkyňa elektrárne Jevgenija Jašinová.
V susednej Chersonskej oblasti zostalo bez elektriny viac ako 100-tisíc ľudí v 150 mestách a obciach. Úlomky zostrelených bezpilotných lietadiel poškodili rozvodňu neďaleko mesta Geničesk (ukrajinsky Heničesk), ako aj rozvodňu v Melitopolskom okrese Záporožskej oblasti.
Druhé kolo priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa v tureckom Istanbule sa v pondelok (2.6.) po viac ako hodine skončilo. Počas rozhovorov sa obe strany zamerali predovšetkým na ďalšiu výmenu vojnových zajatcov.
„Delegácie si prostredníctvom tureckej strany vymenili dokumenty a pripravujeme nové prepustenie vojnových zajatcov,“ potvrdil Zelenskyj.
„Rokovania sa skončili. Neskončili sa negatívne,“ vyhlásil hovorca tureckého rezortu diplomacie Öncü Keçeli.
Ukrajinská delegácia na rokovaniach ruskej strane tiež odovzdala zoznam „nezákonne deportovaných“ detí, ktoré chce naspäť od Moskvy.
„Hovoríme o stovkách detí, ktoré Rusko nezákonne deportovalo, násilne premiestnilo alebo držalo na dočasne okupovaných územiach,“ uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Moskva vo svojom memorande týkajúcom sa mierového ukončenia vojny na Ukrajine požaduje úplné stiahnutie ukrajinským ozbrojených síl zo štyroch území, ktoré považuje za súčasť Ruska. Žiada tiež usporiadanie nových prezidentských aj parlamentných volieb na Ukrajine či zastavenie dodávok zbraní zo západných krajín.
Memorandum potvrdilo maximalistické nároky Ruska na štyri čiastočne okupované ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú. Ukrajinské sily by sa z nich mali stiahnuť do 30 dní od uzavretia prímeria. Moskva tiež žiada medzinárodné uznanie Krymu ako súčasti Ruska.
„Toto vôbec nie je ultimátum. Je to návrh, ktorý skutočne umožní skutočný mier. Alebo aspoň dosiahnuť prímerie a urobiť obrovský krok k dlhodobému mieru,“ uviedol hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij.
Rusko v dokumente tiež žiada „zákaz presunu ukrajinských ozbrojených síl a iných polovojenských formácií s výnimkou presunov na účely stiahnutia do vzdialenosti dohodnutej stranami od hraníc Ruskej federácie“. Okrem toho chce, aby sa na Ukrajine nenachádzali žiadne jadrové zbrane. V prípade uzavretia prímeria Rusko očakáva neutralitu Ukrajiny a žiada zákaz akýchkoľvek vojenských aktivít tretích krajín na jej území. Krajina vyzvala aj na stanovenie limitov pre veľkosť ukrajinských ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia.
Medzi ďalšie podmienky prípadného prímeria patrí aj zriadenie bilaterálneho centra pre monitorovanie a kontrolu prímeria, záruka dodržiavania práv rusky hovoriacich občanov Ukrajiny, udelenie amnestie ruským politickým väzňom či zrušenie ukrajinských sankcií voči Rusku.
Moskva v memorande zdôraznila dôležitosť postupného obnovenia „diplomatických a hospodárskych vzťahov (vrátane tranzitu zemného plynu), dopravy a iných komunikácií, a to aj s tretími krajinami“.
Prípadná mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom musí byť schválená právne záväznou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Výsledky rokovaní budú verejnosti oznámené neskôr. Obe strany sa dohodli na treťom kole priamych rokovaní.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vyzval šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, aby prijal nové a prísnejšie sankcie proti Rusku s cieľom dotlačiť Moskvu k úplnému prímeriu. Výzva Zelenského prišla po tom, čo Rusko opäť odmietlo návrh na 30-dňové zastavenie bojov:
„Skutočné očakávame, že Trump podnikne razantné kroky.“
Nové sankcie žiada aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak:
„Rusi robia všetko pre to, aby sa vyhli prímeriu a pokračovali vo vojne. Nové sankcie sú teraz mimoriadne dôležité.“
Obe strany si na rokovaniach podľa očakávaní vymenili memorandá, ktoré načrtávajú ich predstavu mierového ukončenia vojny. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ocenil výsledky rokovaní a zopakoval, že je ochotný zorganizovať stretnutie medzi americkým, ruským a ukrajinským prezidentom.
Zdroj: TASR