Zelenskyj navrhuje zastavenie útokov na civilnú infraštruktúru.
Rusko obnovilo letecké útoky na východe a juhu Ukrajiny po skončení veľkonočného prímeria, ktoré v sobotu (19.4.) vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
Ukrajinská protivzdušná obrana varovala pred hrozbou ruských leteckých útokov v niektorých oblastiach na východe Ukrajiny už pár minút po polnoci miestneho času, pričom postupne varovali pred možnými útokmi smerom do strednej časti krajiny. Poplach sa týkal Sumskej, Charkovskej, Záporožskej, Doneckej a Dneperskej oblasti. Na viacerých miestach sa ozvali výbuchy.
Kyjevská vojenská správa pred piatou hodinou ráno miestneho času vyzvala obyvateľov, aby sa okamžite odobrali do úkrytov a zostali tam až do skončenia poplachu. Výbuchy otriasli aj mestom Mykolajiv na juhu Ukrajiny.
„Nepriateľ zaútočil na mesto raketami, typ sa určuje,“ uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.
Nedošlo k žiadnym škodám ani obetiam na životoch. Ruská armáda podnikla dronové útoky v Dnepropetrovskej oblasti, kde požiar zachvátil potravinársky podnik v Pavlohrade. Neboli tam hlásené žiadne zranenia.
Putin v sobotu nečakane oznámil, že od 17.00 hod. do nedele (20.4.) 23.00 hod. ruská strana zastaví všetky vojenské operácie. V nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že Putin nevydal nariadenie o predĺžení tohto prímeria, a preto sa jeho platnosť skončila o polnoci moskovského času.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu navrhol Rusku zastavenie útokov na väčšie vzdialenosti, ktoré cielia na civilnú infraštruktúru, a to na najmenej 30 dní. Kyjev aj Moskva sa navzájom obviňujú z porušenia krátkodobého veľkonočného prímeria. Ukrajinské sily zaznamenali takmer 3000 porušení. K najvyššiemu počtu útokov a ostreľovaniu došlo v okolí mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti.
Gubernátor ruskej Voronežskej oblasti Alexander Gusev oznámil, že v noci na pondelok (21.4.) bol na dve hodiny vyhlásený letecký poplach v tejto oblasti hraničiacej s Ukrajinou.
Najmenej traja ľudia utrpeli zranenia pri masívnom dronovom útoku ruských síl na ukrajinské čiernomorské prístavné mesto Odesa. Útok, ku ktorému došlo v pondelok večer, spôsobil viacero požiarov a poškodil civilnú infraštruktúru.
„Nepriateľ sa zameral na obytnú oblasť v husto obývanej štvrti Odesy,“ uviedol starosta Hennadij Truchanov.
Ofenzíva poškodila obytné budovy, civilnú infraštruktúru, vzdelávaciu inštitúciu a vozidlá. Do postihnutých oblastí boli vyslané záchranné zložky. Útok nasledoval krátko po tom, ako mesto navštívil generálny tajomník NATO Mark Rutte a stretol sa tam s prezidentom Zelenským.
Ruská armáda taktiež prevzala kontrolu nad kláštorom v ruskej Kurskej oblasti, ktorý využívali ukrajinskí vojaci. Rusi situáciu prezentovali ako „oslobodenie“ kláštora svätého Mikuláša Belogorského v dedine Gornaľ.
Na tomto historickom mieste boli rozmiestnení ukrajinskí vojaci, delostrelectvo a odpaľovacie zariadenia pre drony. Rusko ho opätovne dobylo po desiatich dňoch prudkých bojov. Kremeľ je tak blízko k tomu, aby vytlačilo posledné ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti, do ktorej vlani v auguste nečakane vtrhli. Pri týchto bojoch Rusku napomáhajú aj severokórejskí vojaci.
Vladimir Putin v pondelok podpísal niekoľko zákonov, ktoré ešte väčšmi sprísňujú opatrenia zamerané na potláčanie disentu v krajine. Na základe novej legislatívy bude „diskreditácia“ ruskej armády či výzvy na zavedenie sankcií voči Rusku trestným činom.
Zákon tiež po novom zakazuje „napomáhanie implementácie rozhodnutí“ medzinárodných organizácií, ktorých súčasťou nie je Moskva. Môže sa to napríklad vzťahovať na Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu, ktorý na Putina vydal v apríli 2023 zatykač v súvislosti s nelegálnymi deportáciami ukrajinských detí.
K prijatiu týchto zákonov prichádza v čase stupňujúcich sa zásahov Moskvy voči opozícii a slobode slova od spustenia ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, dôsledkom ktorej bolo zavedenie množstva ekonomických sankcií i politická izolácia Ruska zo strany Západu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok povedal, že od Ruska potrebuje „jasnú odpoveď“ o tom, či prijme prímerie pre údery na civilné ciele:
„Ukrajina trvá na svojom návrhu nezasahovať aspoň civilnú infraštruktúru. A od Moskvy očakávame jasnú odpoveď. Sme pripravení na akýkoľvek rozhovor o tom, ako to zabezpečiť.“
Zelenskyj už skôr v pondelok uviedol, že ukrajinská delegácia bude v stredu (23.4.) v Londýne rokovať o prímerí. Rozhovory budú nadväzovať na minulotýždňové stretnutie v Paríži, na ktorom americký minister zahraničných vecí Marco Rubio predstavil plán Washingtonu na ukončenie trojročnej vojny.
Zdroj: TASR