O život doposiaľ prišli tisícky ľudí.
Východ Ukrajiny sa podľa očitých svedkov ruskej invázie mení na márnicu pod holým nebom. Výnimkou nie je ani predmestie Charkova. Telá obetí, ku ktorým sa nik nehlási, ležia niekedy celé týždne, kým obe strany bojujú o ovládnutie jednotlivých území. Kontrola nad Charkovom sa neustále mení. Za mestom sa nachádza ohorené neidentifikovateľné telo muža, ktoré je opreté o protitankovú bariéru zo skrížených nosníkov. Pozostatky mŕtvych ruských vojakov sú usporiadané do tvaru písmena Z. Ide o vojenský symbol na ruských obrnených vozidlách. V jednom z bytov v Charkove sú tri telá a pravdepodobne sa nikdy nevyšetrí, ako títo ľudia zomreli.
Charkov sa bezprostredne po vypuknutí vojny stal terčom ruskej armády. Po tom, čo sa zintenzívnila jej ofenzíva, zosilnelo aj ostreľovanie tohto druhého najväčšieho mesta na Ukrajine. Charkov a jeho predmestie má strategický a priemyselný význam. Z tohto dôvodu sa ho snažia dobyť armády obidvoch krajín. Množstvo civilistov pred bojmi ušlo, ale nie všetci.
Na frontovej línii ležia telá vojakov s bielymi páskami na rukách, aké používajú ruskí vojaci, pričom sú uložené do tvaru písmena Z. Spolu s ohoreným ďalším telom muža boli prevezené do márnice v Charkove. Cieľom je vyšetriť ich totožnosť a oznámiť správy o úmrtí ich príbuzným.
Východná Ukrajina neustále čelí náletom a ostreľovaniu, preto je tam pohyb novinárov nebezpečný. Kremeľ prísne obmedzil informovanie z bojovej zóny, avšak Kyjev zaviedol menej limitov vrátane toho, ako rýchlo môže byť materiál o vojenských zariadeniach zverejnený.
Americké ministerstvo obrany tvrdí, že ukrajinským jednotkám sa podarilo vytlačiť ruské sily ďalej od Charkova napriek tomu, že bol ostreľovaný. Ruskí vojaci boli zatlačení 40 kilometrov na východ, ďalej do regiónu Donbas. Potvrdila to aj ukrajinská armáda s tým, že jej jednotky prevzali kontrolu nad niekoľkými obcami severne a východne od Charkova vrátane dedín Ruska Lozova či Verchňa Rohanka. Ukrajinskí dobrovoľníci pomáhajú civilistom v oblastiach, ktoré boli oslobodené od ruských vojakov. Kyjev za uplynulé dva týždne späť dobyl približne šesť obcí v Charkovskej oblasti. Takýmto spôsobom sa jeho jednotky priblížili k ruským zásobovacím líniám, ktoré vedú od rusko-ukrajinských hraníc až po mesto Izium, čo sťažuje útoky Kremľa na Charkov.
Britský rezort obrany tvrdí, že ruská armáda je v súčasnosti výrazne slabšia, keďže utrpela strany počas vojny na Ukrajine:
„Ruská armáda je následkom invázie na Ukrajine teraz výrazne slabšia, materiálne aj koncepčne. Zotavenie z tohto budú ešte zhoršovať sankcie. Bude to mať dlhodobý dopad na schopnosť Ruska nasadiť konvenčné vojenské sily.“
Rozpočet Kremľa na obranu v rokoch 2005 až 2018 sa zdvojnásobil, avšak program modernizácie armády, ktorý sa realizoval, neumožnil Rusku dominovať nad Ukrajinou, čo potvrdilo aj britské ministerstvo obrany:
„Chyby v strategickom plánovaní a vo výkone operácií spôsobili, že Rusko nebolo schopné premeniť početnú silu na nepopierateľnú výhodu.“
Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj vyhlásil, že ruská armáda neustále bombarduje humanitárne ústredia v meste Rubižne v Luhanskej oblasti, čo znemožňuje evakuáciu civilistov. Podľa jeho slov sa bojuje aj v okolí miest Izium a Lyman:
„V súčasnosti je takmer nemožné dostať sa tam do Rubižného živý. Je nebezpečné byť v humanitárnych ústrediach čo i len niekoľko minút. Nedá sa tam pracovať – zachraňovať ľudí a poskytovať pomoc. Pre nepretržité bombardovanie sú obyvatelia mesta Rubižne na pokraji humanitárnej katastrofy.“
Vzhľadom na to, že ruské sily plánujú zaútočiť na Severodoneck, ktorý je posledným mestom na východe Ukrajiny pod kontrolou Kyjeva, intenzívne boje sú aj v okolí miest Izium a Lyman, čo potvrdilo ukrajinské ministerstvo obrany:
„Situáciu v Luhanskej oblasti možno opísať niekoľkými slovami – pokračujú tam ťažké boje.“
Hajdaj pripomenul, že evakuačné vozidlá s niekoľkými tonami potravín prišli do Rubižného naposledy pred týždňom. Dodávka humanitárnej pomoci v ostatných mestách v Luhanskej oblasti je podľa neho pod kontrolou. V týchto dňoch sa očakáva zintenzívnenie bojov, keďže sa blíži 9. máj, kedy Rusko tradičnou vojenskou prehliadkou oslavuje Deň víťazstva v druhej svetovej vojne.
Odeská oblastná štátna správa oznámila, že pri včerajšom (2.5.) raketovom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa zo strany ruskej armády prišiel o život 15-ročný chlapec:
„V dôsledku raketového útoku v Odese bola poškodená obytná budova, v ktorej sa v tom čase nachádzalo päť ľudí. Zomrel 15-ročný chlapec.“
Rakety zasiahli aj chrám moskovského pravoslávneho patriarchátu. V Odese platí zákaz vychádzania pre všetkých obyvateľov s výnimkou vojakov.
Jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov Sviatoslav Palamar uviedol, že v bunkroch komplexu oceliarní Azovstaľ v Mariupole uviazlo približne 200 civilistov, ktorých sa nepodarilo vyslobodiť v rámci evakuačnej operácie vedenej Organizáciou Spojených národov. Ženy, deti a seniori sa nachádzajú v rozbombardovaných bunkroch. Ukrajinskí vojaci im však nepomôžu pomôcť, pretože nemajú mechanizmy potrebné na uvoľnenie trosiek.
Obrancovia objektu chceli tieto bunkre vyhodiť do vzduchu a vytvoriť tak únikovú cestu, pretože vchody do nich sú zablokované. Avšak Azovstaľ čelil delostreleckej paľbe a ruská armáda naň zhadzovala bomby z lietadiel. Mariupol bol zničený niekoľkotýždňovým ruským ostreľovaním. V Azovstali, ktorý je jediným objektom pod kontrolou Ukrajiny, sa ukrýva neznámy počet občanov a vojakov domácej armády.
Americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter vyhlásil, že Rusko plánuje anektovať Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR), keďže sa mu nepodarilo zvrhnúť ukrajinskú vládu:
„Podľa najnovších správ Rusko plánuje usporiadať referendá o pristúpení DĽR a LĽR niekedy v polovici mája,“ skonštatoval Carpenter s tým, že Spojené štáty nevylučujú, že Kremeľ zvažuje podobný plán aj v Chersone, kde si upevnilo kontrolu a zaviedlo používanie rubľa:
„Myslíme si, že tieto správy sú veľmi dôveryhodné. Nanešťastie, väčšinou sme mali dosiaľ pravdu, keď sme poukazovali na to, čo bude pravdepodobne nasledovať.“
Rusko v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov. Carpenter pripomenul, že Kremeľ vtedy nepokračoval v anexii ostatných prevažne ruskojazyčných oblastí na Ukrajine:
„Takéto falošné referendá s vyfabrikovanými hlasmi nebudeme považovať za legitímne, rovnako ako žiadne pokusy o anexiu ďalšieho ukrajinského územia.“
Zdroj: TASR