Pri útoku na Cherson zomrela jedna žena a dve osoby sa zranili.
Kyjev potvrdil, že ruskí vojaci vstúpili do Dnepropetrovskej oblasti, ktorá bola doposiaľ ušetrená od intenzívnych bojov. Napriek tomu odmietol tvrdenia Kremľa, že tam obsadil dve dediny.
„Áno, vstúpili a prebiehajú tam teraz boje,“ povedal hovorca Operačno-strategického zoskupenia vojsk v Dnipre Viktor Trehubov.
Moskva v júli prvýkrát prenikla do Dnepropetrovskej oblasti, kde podľa vlastných slov dobyla viaceré obce. Na túto oblasť však zatiaľ nevzniesla územné nároky. Ukrajinský generálny štáb odmietol tvrdenie Kremľa, že prevzal kontrolu nad dedinami Zaporizke a Novoheorhijivka. Ukrajinský projekt DeepState, ktorý mapuje situáciu na fronte a komunikuje s armádou, reagoval, že ruské sily obsadili tieto dediny, upevňujú svoje pozície a zhromažďujú pechotu na ďalší postup.
Pri dnešnom ruskom útoku na Cherson zomrela 81-ročná žena a ďalšie dve osoby sa zranili. Žena vo veku 53 rokov bola prevezená do nemocnice a 56-ročný muž utrpel zranenia pri dronovom útoku na centrum mesta. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Moskva uplynulú noc vyslala na Ukrajinu 95 dronov, pričom 74 z nich zostrelila protivzdušná obrana.
Prokuratúra oznámila, že začala vyšetrovanie vojnových zločinov. Chersonská oblasť je jedným z hlavných cieľov ruskej ofenzívy. Ukrajina však aj naďalej kontroluje hlavné mesto tejto oblasti. Moskva aktuálne okupuje zhruba pätinu ukrajinského územia, kde nedávno zaznamenala ďalšie územné zisky. V útokoch pokračuje aj napriek snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie vyše trojročnej vojny, ktorá si doposiaľ vyžiadala desaťtisíce obetí.
Úradujúci gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sľusar povedal, že trosky zničeného ukrajinského dronu spôsobili požiar na streche obytného domu v meste Rostov nad Donom, čo si vyžiadalo evakuáciu 15 ľudí. Nikto sa však nezranil a plamene sa podarilo rýchlo uhasiť. Ruskí vojaci zneškodnili desať ukrajinských dronov nad tromi rôznymi časťami Rostovskej oblasti. Kyjev, ktorý zintenzívnil útoky na Rusko, tvrdí, že ide o odvetu. Znepriatelené krajiny však popierajú, že sa zameriavajú na civilné ciele. Za viac ako tri roky zomreli tisíce civilistov, najmä Ukrajincov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol, aby sa so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom stretol v Turecku, krajinách Perzského zálivu alebo v Európe:
„Tento týždeň sa skontaktujeme s Tureckom, štátmi Perzského zálivu a európskymi štátmi, ktoré by mohli hostiť rokovania s Rusmi. Z našej strany bude všetko pripravené na maximum, aby sa vojna skončila.“
Šéf kancelárie Zelenského Andrij Jermak a tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustem Umerov sú na návšteve Kataru, kde chcú rokovať s ministrom obrany Saúdom bin Abdarrahmánom Ál Sáním. Zelenskyj dlhšie vyzýva Putina na spoločné stretnutie, ktoré by bolo zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Ich schôdzku presadzuje aj Trump, ktorý po rokovaní s Putinom na Aljaške vyhlásil, že samit sa pripravuje. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov to však poprel.
Ak Putin nepristúpi na prímerie vo vojne na Ukrajine, Trump je podľa vlastných slov pripravený uvaliť ekonomické sankcie proti Rusku:
„Mám na mysli niečo veľmi, veľmi vážne, ak to budem musieť urobiť. Máme ekonomické sankcie.“
Šéf Bieleho domu nedávno odložil avizované sankcie proti Rusku v rámci najnovšej snahy ukončiť vyše trojročný konflikt. Trump chce presadiť priame rokovania medzi Zelenským a Putinom. Ukrajinský prezident s tým súhlasí, šéf Kremeľ zatiaľ nie.
„Nebude to svetová vojna, ale bude to ekonomická vojna. Ekonomická vojna bude zlá a bude zlá pre Rusko, a ja to nechcem,“ uviedol Trump s tým, že Zelenskyj tiež nie je úplne nevinný.
Trump dlhodobo presadzuje využívanie ekonomických nástrojov ako páky proti bojujúcim krajinám. Okrem iného chce zvýšiť clá o ďalších 25 percent na dovoz tovarov z Indie kvôli jej pokračujúcim nákupom ruskej ropy. Americkí a európski predstavitelia aj napriek pomalému diplomatickému pokroku diskutujú o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by Washington mohol poskytnúť Kyjevu po prípadnej mierovej dohode vrátane podpory zo vzduchu či spravodajskej spolupráci.
Zdroj: TASR