Zelenskyj je pripravený zúčastniť sa samitu v Budapešti.
Jedným z terčov včerajších (19.10.) ruských útokov bola aj uhoľná baňa v Dnepropetrovskej oblasti. V tom čase bolo pod zemou 192 baníkov, všetkých sa však podarilo evakuovať.
„Krátko pred začiatkom vykurovacej sezóny nepriateľ znova zasadil úder ukrajinskému energetickému odvetviu,“ reagovala spoločnosť DTEK s tým, že to bol štvrtý útok veľkého rozsahu na uhoľné objekty tejto firmy za uplynulé dva mesiace.
Po sobotňajších (18.10.) ruských útokoch na energetickú infraštruktúru v Dnepropetrovskej oblasti došlo k prerušeniu dodávok elektrickej energie. Podobná situácia nastala včera v Černihivskej oblasti. Výpadok sa týkal zhruba 55-tisíc ľudí. Ruský útok spôsobil rozsiahle škody na nešpecifikovanom energetickom objekte v Koriukivskom okrese. Ukrajinské vzdušné sily zaznamenali nad Sumskou, Černihivskou, Poltavskou a Charkovskou oblasťou skupiny ruských bezpilotných lietadiel. Z tohto dôvodu bol vo viacerých oblastiach vyhlásený poplach pred leteckými útokmi.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov tvrdí, že pri včerajších ukrajinských útokoch zomreli dvaja ľudia a jedna osoba sa zranila:
„Dvaja civilisti zahynuli v dedine Jasnyje Zori po tom, čo dron zhodil výbušniny na poľnohospodárske podniky. Muž a žena zomreli na mieste na následky zranení. Ďalší muž s poraneniami spôsobenými výbuchom míny a šrapnelom v nohe podstupuje operáciu.“
Útoky nastali niekoľko dní po tom, čo sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretol so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom v nádeji, že získa americké rakety s plochou dráhou letu typu Tomahawk, ktoré by boli schopné zasiahnuť z ukrajinského územia aj Moskvu. Šéf Bieleho domu sa zatiaľ nerozhodol, či rakety Tomahawk dodá Kyjevu. Trump naznačil, že nie je pripravený poslať zbrane na Ukrajinu:
„Musíme si pamätať jednu vec. Potrebujeme ich aj pre seba. Viete, nemôžeme dať všetky naše zbrane Ukrajine.“
Kremeľ s blížiacou sa zimou zintenzívnil svoje útoky na energetickú infraštruktúru a železničnú sieť Ukrajiny, čo vyvolalo obavy, že milióny ľudí by sa mohli ocitnúť bez dodávok kúrenia a elektrickej energie. Kyjev na to reaguje útokmi na ruské ropné rafinérie. Od začiatku augusta podnikol vyše 30 náletov dronmi na takéto zariadenia, čo spôsobilo prudký nárast cien benzínu v Rusku.
Zelenskyj vyzval Trumpa, aby vyvinul väčší nátlak na ruského prezidenta Vladimira Putina s cieľom ukončenia vojny. Zároveň vyhlásil, že šéf Kremľa je silnejší ako palestínske militantné hnutie Hamas:
„Putin je niečo podobné, ale silnejší než Hamas. Je to väčšia vojna a on je druhou armádou na svete. A preto je tlak väčší.“
Ukrajinský prezident by sa mal podľa vlastných slov zúčastniť nadchádzajúceho samitu v Budapešti, kde by sa mal stretnúť Trump s Putinom:
„Ak naozaj chceme mať spravodlivý a trvalý mier, potrebujeme k tomu obe strany tejto tragédie. Áno, je okupant, ale Ukrajina trpí a bojuje. A, samozrejme, ako môžu byť nejaké dohody bez nás o nás?“
Zelenskyj je pripravený zúčastniť sa samitu v Budapešti v prípade, ak bude pozvaný:
„Ak pôjde o pozvanie v rámci formátu, kde sa stretneme ako trojica alebo vo formáte kyvadlovej diplomacie, keď sa prezident Trump stretne s Putinom a prezident Trump so mnou – potom sa v jednom alebo inom formáte dohodneme,“ povedal Zelenskyj, ktorý skritizoval výber maďarskej metropoly:
„Neverím, že premiér, ktorý blokuje Ukrajinu všade, môže urobiť niečo pozitívne pre Ukrajincov.“
Kyjev je pripravený pripojiť sa k trojstrannému stretnutiu vo formáte Zelenskyj – Putin – Trump v niekoľkých neutrálnych krajinách vrátane Turecka, Švajčiarska a Vatikánu. V Budapešti bolo v roku 1994 podpísané memorandum, ktorým sa Rusko a ďalší signatári zaviazali zaistiť bezpečnosť Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu výmenou za to, že sa vzdali jadrových zbraní, ktoré na ich území zostali zo sovietskych čias.
Šéf Bieleho domu vyzval Zelenského, aby prijal podmienky Ruska pre ukončenie vojny. V opačnom prípade Putin podľa Trumpa hrozí zničením Ukrajiny. Trump naliehal, aby sa ukrajinský líder vzdal Donbasu. Kyjevu sa podarilo presvedčiť šéfa Bieleho domu, aby podporil zmrazenie súčasných frontových línií. Obe strany by mali podľa amerického prezidenta zastaviť vojnu na líniách bojov, čo Zelenskyj označil za dôležitý bod.
Putin počas štvrtkového (16.10.) telefonátu s Trumpom ponúkol menšie časti Chersonskej a Záporožskej oblasti výmenou za oveľa väčšie časti Donbasu, ktoré aktuálne kontroluje Ukrajina. Je to menej ako jeho pôvodná požiadavka z roku 2024. Vtedy chcel, aby sa Kyjev vzdal celého Donbasu, tiež Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Trump sa od návratu do Bieleho domu snaží o rýchle ukončenie vojny na Ukrajine, ktoré chce dosiahnuť sériou priamych rozhovorov medzi ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi. Samit na Aljaške nepriniesol zmenu v tejto patovej situácii. Po tom, čo Trump telefonoval s Putinom, sa vo Washingtone stretol so Zelenským. Šéf Bieleho domu navrhuje, zachovať súčasné pozície Ruska a Ukrajiny pozdĺž frontovej línie.
Zdroj: TASR