Moskva pokračovala v útokoch na energetickú infraštruktúru.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko je na Ukrajine vo vojnovom stave. Moskva doposiaľ označovala inváziu za špeciálnu vojenskú operáciu. Cenzorský úrad Roskomnadzor v roku 2022 prikázal ruským médiám vymazať a nepoužívať správy, ktoré obsahujú zakázané slová ako vojna či invázia. V opačnom prípade by im hrozila pokuta či zablokovanie.
„Sme vo vojnovom stave. Áno, začalo to ako špeciálna vojenská operácia, ale len čo sa tam vytvorila táto skupina, keď sa kolektívny Západ stal účastníkom na strane Ukrajiny, sa to pre nás už stalo vojnou. De iure je to špeciálna vojenská operácia. De facto sa však zmenila na vojnu,“ povedal Peskov.
Ruský prezident Vladimir Putin v marci 2022 podpísal zákon, ktorý zakazuje šírenie nepravdivých informácii o jeho armáde či diskreditácii. Za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody na 15 rokov. V prípade stíhania protivojnových aktivistov za použitie slova vojna na opis konfliktu na Ukrajine je kontext jeho vyjadrenia podľa Peskova iný:
„Slovo vojna je používané v rôznych kontextoch. Porovnajte môj kontext s prípadmi, ktoré uvádzate.“
Ruskí ľudskoprávni aktivisti z organizácie OVD-Info tvrdia, že za uplynulé dva roky bolo začatých vyše 900 trestných konaní za odpor voči vojne na Ukrajine.
Ukrajinské ministerstvo vnútra oznámilo, že pri ďalších ruských útokoch zomreli minimálne 2 osoby, 14 sú zranení a 3 nezvestní. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj znova vyzval Západ, aby poskytol pomoc:
„Rusko túto noc vypustilo na Ukrajinu viac než 60 dronov typu Šáhid a takmer 90 rakiet rôzneho typu,“ uviedol Zelenskyj, ktorý označil Kremeľ za teroristov, pričom ich cieľmi sú elektrárne, infraštruktúra, priehrada s hydroelektrárňou či obytné budovy:
„Rusko je vo vojne s každodenným životom ľudí.“
Zelenskyj tvrdí, že ruské rakety prichádzajú bez otáľania, a to by nemalo nastávať ani v prípade balíčkov pomoci pre Ukrajinu. Zároveň zdôraznil, že je potrebné chrániť životy civilistov:
„Potrebujeme protivzdušnú obranu na ochranu ľudí, infraštruktúry, domov a priehrad. Naši partneri presne vedia, čo je potrebné a s určitosťou nás dokážu podporiť.“
Ruské jednotky zaútočili dronmi, raketami či delostrelecky na energetické zariadenia vo viacerých oblastiach vrátane miest Charkov, Záporožie, Vinnyca, Chmeľnyckyj a Kryvyj Rih. Záchranné zložky boli nasadené vo všetkých mestách zasiahnutých útokmi. Experti pracujú na obnovení dodávok elektriny.
Terčom útokov sa stala aj energetická infraštruktúra. Jedno z dvoch elektrických vedení, ktoré zásobujú Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES), bolo prerušené.
„Rusko uskutočnilo jeden z najrozsiahlejších útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru za posledné obdobie,“ skonštatoval ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.
V ZAES podľa spoločnosti Energoatom hrozí vážne porušenie bezpečnosti prevádzky bez dodávok elektrickej energie:
„Táto situácia je mimoriadne nebezpečná a hrozí vznik mimoriadnej situácie.“
K podobnému výpadku došlo viackrát. ZAES v takýchto prípadoch využíva záložné generátory a bezpečnostné systémy. Haluščenko uviedol, že cieľom útokov na energetické zariadenia nie je spôsobiť škody, ale rozsiahly výpadok energetického systému.
Poradca starostu mesta Mariupol Petro Andruščenko doplnil, že ruská strela zasiahla trolejbus v areáli vodnej elektrárne na rieke Dneper, pričom jeho pasažieri zomreli. Starosta mesta Chmeľnyckyj eviduje nielen obete a zranených civilistov, ale aj poškodenie infraštruktúry a obytných budov.
Kremeľ nútene vysťahoval alebo deportoval z domova takmer 30-tisíc detí. Kyjevu vrátil šesť maloletých, čo sprostredkovalo katarské veľvyslanectvo v Moskve. Päť detí bolo poslaných na Ukrajinu a jedno odišlo k príbuzným v Rusku.
„Celkovo sa už na Ukrajinu vrátilo 64 detí, 6 sa zlúčilo s príbuznými v Rusku,“ dodala ruská komisárka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová, ktorá vlani potvrdila, že do Ruska bolo z humanitárnych dôvodov privezených 700-tisíc ukrajinských detí.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu vlani v marci vydal zatykač na Putina a Ľvovovú-Belovovú za nútené deportácie viac ako 16-tisíc detí z Ukrajiny do Ruska.
Zdroj: TASR