Podľa Putina išlo o reakciu na použitie západných zbraní.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko použilo pri útokoch na energetickú infraštruktúru rakety s kazetovou muníciou. Označil to za podlú eskaláciu. Zároveň opätovne vyzval západných spojencov, aby poskytli armáde prostriedky na posilnenie protivzdušnej obrany. Požiadal tiež o včasné dodávky pomoci najmä počas zimných mesiacov, keď sa Ukrajina snaží ochrániť svoju energetickú infraštruktúru pred útokmi.
Vzdušné sily zachytili 79 z 91 rakiet a 35 z 97 dronov, ktorými útočila ruská armáda. Celkovo 62 dronov sa stratilo z radarov. Úrady hlásili výpadky elektriny po celej krajine, ktoré zasiahli viac ako milión ľudí. Rusko sa pritom zameralo najmä na západné regióny.
„V tejto chvíli je v Ľvovskej oblasti bez elektriny 523-tisíc odberateľov,“ uviedol gubernátor oblasti Maxym Kozyckyj.
Úrady informovali, že 280-tisíc odberateľov je bez prúdu v Rivnenskej oblasti a ďalších 215-tisíc vo Volynskej oblasti.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že nočný úder na Ukrajinu bol reakciou na útoky proti Rusku západnými zbraňami. Zopakoval, že Rusko nenechá útoky zbraňami dlhého doletu na svoje územie bez odpovede. Medzi ciele ruských úderov by podľa neho mohli patriť aj centrá rozhodovania v Kyjeve.
Ruské útoky dosiaľ nezasiahli vládne budovy v ukrajinskej metropole. Kyjev je dobre chránený protivzdušnou obranou, podľa Putina však hypersonickú raketu Orešnik nemožno zostreliť. Rusko ju po prvý raz odpálilo na ukrajinské mesto Dnipro minulý týždeň.
Severské krajiny, pobaltské štáty aj Poľsko oznámili, že sú pripravené sprísniť sankcie voči Rusku a jeho spojencom. Potvrdili, že v najbližších mesiacoch zvýšia podporu pre Ukrajinu a jej obranný priemysel. Zároveň chcú investovať do zvýšenia dostupnosti munície pre Kyjev.
Švédsky premiér Ulf Kristersson vyhlásil, že sankcie Západu uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu fungujú napriek tomu, čo hovorí ruská propaganda. Ruské hospodárstvo sa podľa jeho slov prepadá hlbšie do neudržateľnej rovnováhy medzi zvyšovaním výdajov na vojnu a hladovaním zvyšku ekonomiky. Taktiež vyjadril presvedčenie, že ekonomické rezervy Ruska nevydržia naveky.
Severské i pobaltské krajiny, z ktorých viaceré majú spoločnú hranicu s Ruskom, patria medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny. Pomoc od týchto štátov a Poľska dosahuje podľa údajov nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku celkovú sumu 24 miliárd eur. Po Spojených štátoch ide v absolútnych číslach o druhú najvyššiu pomoc pre Kyjev.
Zdroj: TASR