USA nakrátko odmietli dotovať zbrane.
Rusko počas uplynulého dňa na ukrajinskom území prišlo o 1270 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na takmer 843-tisíc vojakov. Dnes prišla Moskva aj o 18 tankov, 24 obrnených bojových vozidiel pechoty, 66 delostreleckých systémov a 1 raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Kremeľ celkovo stratil už 9938 tankov, 20 709 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 655 delostreleckých systémov a 1269 raketometov.
Radarovú stanicu ruského protilietadlového raketového systému Buk-M3 v pondelok (3.2.) zasiahli príslušníci špeciálnej skupiny Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Alfa. Tá za ostatný týždeň s použitím útočných dronov a iných zbraní zničila celú škálu ďalšej ruskej vojenskej techniky. Išlo o 8 tankov, 26 bojových obrnených vozidiel, 16 delostreleckých systémov, 1 systém protivzdušnej obrany, 4 bezpilotné lietadlá, 32 komunikačných antén, 145 opevnených a palebných postavení, 1 muničný sklad a 265 vojakov.
Spojené štáty v uplynulých dňoch nakrátko pozastavili dodávky zbraní na Ukrajinu, počas víkendu ich však opätovne obnovili. Stalo sa tak po tom, ako Biely dom ustúpil od svojho pôvodného rozhodnutia zastaviť všetku pomoc Ukrajine.
Od začiatku vojny na Ukrajine USA poskytovali Kyjevu vojenskú pomoc vo výške desiatok miliárd dolárov – vrátane delostreleckých systémov, munície a protitankových striel. Táto americká pomoc mala na konflikt významný vplyv. Ukrajinské sily pomocou dodaného vybavenia spôsobili ruským jednotkám a technike značné straty. Sťahovanie zásob z amerických skladov však tiež vyvolalo obavy o dlhodobú udržateľnosť vojenskej pomoci zo strany USA.
Nová administratíva prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa je rozdelená na frakcie, ktoré sa rozchádzajú v názore na to, do akej miery by USA mali naďalej pomáhať Kyjevu cez dodávky z amerických zásob. Bezprostredne nie je jasné, či Trumpova vláda oficiálne uzná, že dodávky zbraní nakrátko pozastavila a následne zase obnovila.
Trump od nástupu do funkcie neoznámil nové balíky pomoci pre Ukrajinu. Za jeho predchodcu Joea Bidena bola vojenskú pomoc sčasti zaistená vďaka využitiu istej právomoci, ktorá prezidentovi USA umožňuje urýchlene presunúť zbrane a vybavenie z amerických zásob do zahraničných krajín bez potreby súhlasu Kongresu. Predpokladá sa, že zásielky schválené Bidenom budú naďalej prúdiť aj niekoľko mesiacov kvôli ich doterajšiemu meškaniu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj schválil plán prechodu na novú organizačnú štruktúru ozbrojených síl zahŕňajúcu vytvorenie armádnych zborov:
„Dnes sme diskutovali o prístupoch k menovaniu veliteľov zborov. Mali by to byť najlepšie vycvičení, najsľubnejší dôstojníci s bojovými skúsenosťami a moderným myslením. Armáda musí byť moderná. A čo je najdôležitejšie – musí si vážiť svojich ľudí.“
Najväčšou organizačnou jednotkou ukrajinských ozbrojených síl je v súčasnosti brigáda, ktorá má okolo 5000 vojakov. Podľa vojenských expertov však Ukrajine v prebiehajúcej vojne s Ruskom chýbajú štruktúry na rozsiahle akcie. Súčasné fungovanie ozbrojených síl spôsobuje zmätky a prieťahy, a tým aj straty a porážky.
Pre Zelenského je modernizácia armády jednou z priorít. Vo svojom príhovore opäť spomenul potrebu posilnenia protivzdušnej obrany, najmä ochrany energetických zariadení, ktoré Rusko systematicky ničí. Budúcnosť Ukrajiny podľa neho závisí od toho, či sa jej podarí vyvinúť dostatok vlastných systémov, získať ich od partnerov, alebo ich bude vedieť vyrobiť v licencii.
Zdroj: SITA/TASR