Kremeľ od prepuknutia konfliktu prišiel o zhruba 1,4 milióna ľudí.
Moskva podnikla rozsiahle raketové a dronové útoky na Kyjev. Podľa tamojších záchranných zložiek si vyžiadali minimálne 17 obetí:
„Počet obetí v Kyjeve sa zvýšil na 17 osôb. Na mieste ruského úderu naďalej pokračujú záchranné a prvé pohotovostné práce.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že viac ako 90 ľudí sa zranilo. Kremeľ použil vyše 70 rakiet a takmer 500 bezpilotných lietadiel. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička to bol doposiaľ najmasívnejší útok na metropolu. Z tohto dôvodu piatok 3. júla bude dňom smútku na pamiatku obetí.
Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov avizoval, že Kremeľ bude stupňovať tlak na Ukrajinu:
„Rusko bude pokračovať vo zvyšovaní tlaku na kyjevský režim, aby dosiahlo stanovené ciele.“
Európska únia v dôsledku najnovších masívnych útokov na obytné budovy v Kyjeve zvažuje prijatie nových sankcií voči Moskve. Šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová oznámila, že navrhne nové sankcie voči subjektom, ktoré podporujú vojensko-priemyselné odvetvie Ruska.
Ukrajinské sily zrealizovali úder na ropnú rafinériu v Nižnonovgorodskej oblasti v Povolží. Tamojší gubernátor Gleb Nikitin potvrdil škody na priemyselnom objekte a niekoľkých obytných domoch, ktoré spôsobili padajúce trosky dronov. O život prišla jedna osoba a štyria ľudia sa zranili. V ropnej rafinérii v meste Kstovo v dôsledku útokov vypukol požiar. Spracovateľský závod patrí koncernu Lukoil a je jedným z najväčších v Rusku. Ukrajina sa v týchto mesiacoch zameriava aj na údery proti ropnému priemyslu. V Rusku prepukla kríza, ktorú vyvolal nedostatok palív.
Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) uviedlo, že Moskva od prepuknutia vojny prišla o zhruba 1,4 milióna ľudí, pričom minimálne 450-tisíc z nich bolo zabitých. Mesačné straty Kremľa podľa analytikov dosahujú 30 až 34-tisíc. Nábor nových zmluvných vojakov bol však 27-tisíc mužov. CSIS v prvej polovici tohto roka odhadoval pomer obetí medzi Ruskom a Ukrajinou na 8:1 v porovnaní s doterajším pomerom 2:1 až 3:1. Ukrajina stratila 525-tisíc až 625-tisíc ľudí vrátane 125-tisíc až 150-tisíc úmrtí.
CSIS priblížilo, že Kremeľ prišiel o vyše štvornásobok obetí Spojených štátov vo všetkých konfliktoch od druhej svetovej vojny (zhruba 100-tisíc) a viac ako deväťnásobok strát Sovietskeho zväzu a Ruska vo vojnách od roku 1945:
„Od druhej svetovej vojny žiadna veľmoc neutrpela ani zďaleka takéto straty vo vojne. To zanecháva Rusko s pochmúrnou a bezprecedentnou historickou bilanciou.“
Ruské jednotky nedokážu preniknúť cez ukrajinskú obranu a ich ofenzíva sa prakticky zastavila. Moskva na jar 2026 po prvý raz od augusta 2024 prišla o viac územia, ako dobyla. Kremeľ aktuálne kontroluje približne 118-tisíc štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo je zhruba 20 percent. Kyjev reaguje útokmi proti ruským vojenským a ekonomickým cieľom s použitím dronov a rakiet vrátane systémov s umelou inteligenciou. Z tohto dôvodu sa na Kryme uzavreli pláže a detské tábory. Civilisti majú nedostatok paliva a čelia aj výpadkom prúdu. Putin v máji obmedzil aj tradičnú vojenskú prehliadku.
Zdroj: TASR