Ruské útoky si vyžiadali ďalšie obete a zranených.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že čas a miesto ďalšieho kola mierových rokovaní medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Ukrajinou bude závisieť od bezpečnostnej situácie na Blízkom východe a úrovne reálnych diplomatických možností. Pôvodne sa malo uskutočniť začiatkom marca v hlavnom meste Spojených arabských emirátov Abú Zabí, ktoré však bolo jedným z terčov iránskeho odvetného útoku. Explózie sa ozývali aj z neďalekého Dubaja.
Americko-izraelské útoky dali podľa Zelenského iránskemu ľudu príležitosť zvrhnúť teroristický režim v Teheráne. Zároveň zdôraznil, že Ukrajina nikdy nepredstavovala hrozbu pre Irán a napriek tomu sa tamojší režim rozhodol dodávať zbrane Moskve, ktorá ich použila v boji proti Kyjevu.
„Je spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa teroristického režimu, zbaviť sa ho a zaručiť bezpečnosť všetkým národom, ktoré trpia terorizmom pochádzajúcim z Iránu. Je dôležité, aby Spojené štáty boli odhodlané. A vždy, keď je Amerika odhodlaná, globálni zločinci slabnú,“ uviedol Zelenskyj s tým, že je podstatné minimalizovať obete na ľudských životoch a zabrániť rozšíreniu vojny.
Moskva v noci na sobotu (28.2.) vyslala na Ukrajinu jednu balistickú raketu Iskander-M a 106 bezpilotných lietadiel, pričom väčšinu z nich sa podarilo zostreliť. Šesť dronov zasiahlo svoje ciele a ich úlomky spadli na zem v siedmich lokalitách. Za uplynulých 24 hodín pri ruských útokoch zomrelo minimálne 5 civilistov. Viaceré oblasti hlásili materiálne škody.
Sumská oblasť eviduje štyroch mŕtvych. Jej gubernátor Oleh Hryhorov konkretizoval, že pri útoku v okrese Jampiľ zomreli dve seniorky a pri dronových náletoch na autá zahynuli dvaja muži. Niekoľko ľudí utrpelo zranenia. V Záporožskej oblasti prišla o život 86-ročná žena. Veliteľ vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin zaznamenal po útokoch Moskvy osem zranených. V Charkovskej oblasti sa zranilo sedem osôb vrátane dvoch detí. Dnepropetrovská oblasť hlási jednu zranenú osobu. Veliteľ regionálnej administratívy v Doneckej oblasti Vadym Filaškin doplnil, že traja civilisti utrpeli zranenia.
Šéf Kyjeva podpísal výnos o uvalení sankcií na desať ruských prepravných a logistických spoločností, ktoré zásobujú Moskvou dočasne okupované územia Ukrajiny a poskytujú logistickú podporu ruskej armáde. Vzťahuje sa to na firmy, ktoré do Ruska dovážajú tovar dvojakého využitia a v oblastiach pod ruskou vojenskou kontrolou využívajú infraštruktúru Ukrajinskej pošty (Ukrpošta).
Rusko počas ostatného kola rokovaní v Ženeve podľa šéfa kancelárie Zelenského Kyryla Budanova avizovalo, že bude akceptovať americký návrh na povojnové bezpečnostné záruky pre Ukrajinu:
„Na posledných rokovaniach ruská strana napríklad uviedla, že akceptuje bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajine ponúkli Spojené štáty.“
Americký prezident Donald Trump nalieha na Moskvu a Kyjev, aby uzavreli dohodu o ukončení vojny. Zelenskyj pripomenul, jeho krajina čelí väčšiemu tlaku na ústupky. Ukrajina chce pevné bezpečnostné záruky, ktoré by zaviazali Spojené štáty a európskych spojencov k akcii pre prípad, ak by Rusko po dosiahnutí mierovej dohody opäť zaútočilo. Budanov skonštatoval, že Kremeľ aktuálne nesúhlasí so samitom medzi Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Túto možnosť predtým naznačil osobitný vyslanec USA Steve Witkoff. Nedávne kolo mierových rokovaní v Ženeve neprinieslo žiadnu zmenu. Napriek tomu, že znepriatelené krajiny ho označili za náročné, podľa USA došlo k významnému pokroku.
Zdroj: TASR