Kyjev chce od roku 2027 vstúpiť do Európskej únie, pri rokovaniach chce od USA bezpečnostné záruky.
Ruské nočné útoky poškodili viac ako desať civilných zariadení po celej Ukrajine, po ktorých zostali tisíce ľudí v siedmich regiónoch bez elektrickej energie. Moskva v boji využila hypersonické rakety.
„Je dôležité, aby teraz všetci videli, čo Rusko robí, pretože tu zjavne nejde o ukončenie vojny. Stále sa snažia zničiť našu krajinu a spôsobiť nášmu ľudu čo najväčšiu bolesť,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Kremeľ potvrdil masívny útok, pričom tvrdí, že ide o „odpoveď na teroristické útoky Ukrajiny na civilné ciele v Rusku“. Dvaja ľudia tiež zahynuli pri útoku ukrajinského dronu na ruské priemyselné mesto Saratov na pravom brehu rieky Volga. Poškodené boli aj viaceré obytné domy.
Zmeny v mierovom pláne sú stále aktuálnom témou aj v európskom priestore. Novinky v pláne rátajú s tým, že Ukrajina bude členom Európskej únie (EÚ), a to od januára 2027. Najnovšia verzia pôvodného amerického plánu, ktorú ukrajinskí predstavitelia s podporou Bruselu zaslali do Washingtonu, prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump zvyšuje tlak na Zelenského, aby súhlasil s mierovou dohodou.
Každé rozhodnutie o prijatí nového člena do EÚ by muselo podporiť všetkých 27 členských štátov. Ukrajinský prezident tiež zdieľa názor o tom, že Washington má dostatočný vplyv na to, aby presvedčil lídrov, ktorí sú proti členstvu Ukrajiny v EÚ, aby zmenili svoj postoj. Americký prezident Donald Trump by tak v prípade podpory aktualizovaného plánu mohol na maďarského premiéra Viktora Orbána vyvinúť tlak, aby jeho krajina prestala blokovať celý proces.
Európska únia ešte vo štvrtok (11.12.) odovzdala Ukrajine dlhý zoznam reforiem potrebných na vstup do EÚ. Týkajú sa najmä právneho štátu, trhu, vonkajších vzťahov i demokratických inštitúcií. Potrebné reformy sú rozdelené do šiestich „klastrov“. Proces by mal trvať najmenej dva roky.
Európania i Kyjev taktiež žiadajú Spojené štáty, aby poskytli „bezpečnostné záruky“ pred akýmikoľvek rokovaniami týkajúcimi sa územia na Moskvou okupovanom východe Ukrajiny. Táto dohoda tiež musí obsahovať dostatočne silné znenie, blízke tomu, ktoré je uvedené v článku 5 zmluvy NATO ustanovujúcom vzájomnú pomoc medzi spojencami v prípade konfliktu.
„Zatiaľ čo pre niektorých našich partnerov je prioritou uzavrieť dohodu a potom vyriešiť bezpečnostné záruky, pre nás je to teraz predpoklad uzatvorenia dohody,“ vyhlásila vyľvyslankyňa NATO Aľona Heťmančuková.
Bezpečnostné záruky však budú účinné iba s podporou Spojených štátov, ktorá je v tejto fáze stále veľmi nejasná a Ukrajina jasne potrebuje zadefinovať tieto hranice. Vlády členských krajín EÚ tiež v piatok (12.12.) prostredníctvom väčšinového hlasovania schválili časovo neobmedzené zmrazenie ruských aktív v Európe.
„Potrebujeme plnú transparentnosť o bezpečnostných zárukách, ktoré môžu Európania a Američania poskytnúť Ukrajincom pred akýmkoľvek riešením sporných územných otázok,“ uviedol Elyzejský palác.
Nemecký kancelár Friedrich Merz sa taktiež v pondelok (15.11.) v Berlíne stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ich spoločnými témami bude najmä ekonomika a ukončenie vojny. Ešte v ten večer s a k nim následne pripoja viaceré hlavy európskych štátov a vlád vrátane lídrov EÚ a NATO.
Napriek diplomatickému úsiliu pod vedením Spojených štátov v posledných týždňoch stále neexistuje dohoda o podmienkach ukončenia vojny. Poradca Kremľa Jurij Ušakov uviedol, že ruská polícia a Národná garda zostanú vo východoukrajinskom Donbase a budú dohliadať na tento priemyselne bohatý región, aj keď mierové urovnanie ukončí vojnu Ruska na Ukrajine.
Zdroj: TASR