Rusko chce obnoviť mierové rokovania.
Organizácia Spojených národov (OSN) uviedla, že po takmer štyroch rokoch vojny na Ukrajine je zhruba 13 500 kilometrov štvorcových plochy tamojších jazier, riek a pobrežných oblastí potenciálne kontaminovaných mínami a výbušninami. Napriek tomu, že konflikt sa odohráva najmä na pevnine, znepriatelené krajiny zamínovali aj veľké oblasti v blízkosti pobrežia. Niektoré nevybuchnuté projektily z každodenných ruských náletov končia vo vodných plochách.
„Odhaduje sa, že približne 13 500 štvorcových kilometrov vodných plôch Ukrajiny vrátane rieky Dneper, jazier a pobrežia Čierneho mora je potenciálne kontaminovaných zvyškami výbušnín z vojny,“ skonštatoval Rozvojový program OSN (UNDP) na Ukrajine.
Doposiaľ bolo odmínovaných 1,4 percenta kontaminovaných vôd, pričom bolo odstránených približne 2800 výbušných zariadení. Kyjev na to používa podvodné roboty. OSN v rámci svojich podporných aktivít vyškolila 15 odborných inštruktorov. Pri augustovom výbuchu míny na pláži v Odese pri Čiernom mori zomreli tri osoby. Zariadenie aktivovali počas kúpania v zakázanej oblasti.
Ukrajina je v súčasnosti najviac zamínovanou krajinou na svete. Vláda odhaduje, že 23 percent územia je kontaminovaných pozemnými mínami a inou nevybuchnutou muníciou, čo je približne 137-tisíc kilometrov štvorcových.
Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycia vyhlásil, že Kyjev pozastavil mierové rokovania s Kremľom, pretože doposiaľ skončili takmer bezvýsledne. Moskva reagovala, že je pripravená ich obnoviť, ale loptička je na strane Kyjeva. Ich ostatné spoločné stretnutie sa uskutočnilo 23. júla v Istanbule. Odvtedy sa nezrealizovali žiadne priame rozhovory. Kyjev vtedy navrhol Kremľu osobné rokovanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Moskva na to reagovala, že jej líder je ochotný stretnúť sa iba v ruskej metropole, čo Ukrajina odmietla.
Kyslycia skonštatoval, že Kyjev sa od leta snaží presadiť, aby jej medzinárodní partneri podnikli ďalšie kroky s cieľom prinútiť stretnúť sa so Zelenským tvárou v tvár. Sám vyjadril otvorenosť usilovať sa o mier, ale neprekvapilo ho, že rokovania s Kremľom priniesli len obmedzené výsledky, čo zdôvodnil súčasným systémom v Rusku:
„Je dôležité pochopiť, že v diktatúre nemôžete viesť kreatívne diskusie s vyjednávacími tímami zastupujúcimi diktátora. Prichádzajú s veľmi prísnym mandátom a musia brániť akékoľvek pozície, ktoré im boli pridelené. Navyše, boli to ľudia, ktorí sa navzájom kontrolovali a potom podávali o sebe hlásenia, ako tvrdo presadzovali svoje stanovisko.“
Ruskí vyjednávači v Istanbule podľa Kyslyciu ignorovali pokusy diskutovať o konkrétnych krokoch, ktoré by viedli k mieru Zároveň popierali, že Ukrajinci majú vlastnú identitu a navrhli zriadiť pracovné skupiny či skupiny na platforme WhatsApp s cieľom vytvoriť ilúziu pokroku.
„Dobre poznajú pozadie každého z nás a niekedy hovoria provokatívne a dosť nepríjemné veci,“ doplnil Kyslycia s tým, že tento prístup mal rozptyľovať a rozhnevať ukrajinských delegátov, aby ich Moskva mohla obviňovať zo zmarenia rozhovorov.
Zdroj: TASR