Podľa českého prezidenta Petra Pavla je rozhodujúci tlak na Rusko a ochota začať rokovania.
Kyjev dnes zaútočil na viaceré ruské ropné zariadenia, pričom zapálil dva ropné tankery v Azovskom mori. Ďalšie útoky spôsobili požiar aj v ropnom sklade Tver na západe Ruska. Drony zapálili aj ložisko v meste Vjazniki. V oblasti nariadili úrady aj evakuáciu obyvateľstva v dôsledku šírenia požiaru.
K útokom došlo len deň po tom, čo americký prezident Donald Trump prisľúbil Ukrajine udelenie licencie na výrobu systému protivzdušnej obrany Patriot. Ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie odstavili viacero ruských oblastí od zásob paliva, čo v krajine viedlo k zavedeniu prídelového systému. Vodiči preto musia čakať aj niekoľko hodín, aby si natankovali.
Ruské ministerstvo obrany počas uplynulej noci zneškodnilo 73 ukrajinských dronov. Ukrajinské vzdušné sily zas uvádzajú, že Rusko zaútočilo 94 útočnými dronmi s dlhým doletom a dvomi balistickými raketami. Podľa Kyjeva sa podarilo zachytiť 72 dronov, no 19 z nich i obe rakety spôsobili škody na 13 miestach.
Ruský prezident Vladimir Putin odmieta výzvy na mierové rokovania s Kyjevom. Práve uvedené útoky na rafinérie v hlave štátu posilňujú odhodlanie pokračovať v boji. Konflikt pritom trvá už piaty rok.
Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Putin chce, aby vojna skončila, a že riešenie je „bližšie, než si ľudia uvedomujú“. Šéf Bieleho domu sa v stredu (8.7.) v tureckej Ankare popri summite NATO stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, ktorý potvrdil, že diskutovali o „nápadoch, ako sa priblížiť k mieru“.
Utajené zdroje však dodávajú, že Putin sa stále nevzdáva svojho cieľa, ktorým je dobytie zvyšnej časti ukrajinského Donbasu.
„Rusko je pripravené na mierové riešenie, má však dostatočné kapacity na to, aby konalo nezávisle a pokračovalo v špeciálnej vojenskej operácii,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na žiadosť o vyjadrenie.
Spravodajstvo z Kyjeva taktiež naznačuje, že Putin sa skôr pripravuje na ďalšie vojenské kroky ako mier. Ruskí vojenskí experti čoraz častejšie verejne diskutujú o eskalácii vrátane možných útokov na európske ciele, ako sú základne NATO v pobaltských krajinách. Možnou stratégiou by mohli byť izolované útoky a eskalácia napätia.
„Rusi by nemali v úmysle rozpútať vojnu s NATO. Mohlo by to však slúžiť na rozdelenie Aliancie v otázke toho, ako reagovať,“ uviedol Jack Watling z Royal United Services Institute.
Zvýšené napätie by podľa jeho slov mohlo Putinovi pomôcť získať v Rusku politické ospravedlnenie pre zavedenie povinnej vojenskej služby. Niektorí analytici sa totiž domnievajú, že práve tento krok by bol potrebný na obsadenie Donbasu.
V podobnom duchu sa vyjadril aj český prezident Petr Pavel. V jednom z nedávnych rozhovor uviedol, že Ukrajina má dva mesiace na to, aby ukončila vojnu s Ruskom, inak by mohlo dôjsť k masívnej eskalácii konfliktu:
„Domnievam sa, že máme príležitosť pokračovať v tlaku a vyslať Rusku jasný signál, že sme ochotní začať rokovania. V Rusku sa konajú parlamentné voľby v septembri. Prezident Putin nevyhlási mobilizáciu skôr. Hneď ako sa voľby skončia, časové okno sa zúži. Prezident Putin bude mať problém udržať doma pokoj, a pokiaľ tento tlak bude pokračovať, pokiaľ bude Ukrajina aj naďalej schopná a úspešná pri zasahovaní cieľov hlboko na ruskom území, vytvorí to podmienky, keď bude Rusko naklonenejšie rokovaniam. Musíme dať Ukrajine to, čo potrebuje k úspešnej obrane, a zároveň využiť všetky diplomatické schopnosti, aby sme Rusko presvedčili, že nemá inú možnosť, než rokovať, že môžu niečo získať len rokovaniami namiesto toho, aby prehrali pokračovaním vo vojne.“
Zdroj: TASR