Niekoľko ľudí sa zranilo.
Ruské jednotky uplynulú noc zaútočili na Odesu. Šéf vojenskej mestskej správy Serhij Lysak konkretizoval, že minimálne šesť ľudí vrátane troch detí vo veku sedem mesiacov, osem a štrnásť rokov utrpelo zranenia. Zdravotný stav 42-ročného muža je vážny.
Ruské drony dopadli na obytnú, logistickú a energetickú infraštruktúru v Odeskej oblasti, kde boli poškodené viaceré výškové budovy, pričom v jednej z nich vypukol požiar. Časti mesta na pobreží Čierneho mora sa ocitli bez dodávok elektriny a niektorí obyvatelia boli bez tepla a vody.
„Ďalší dôkaz, že Rusko útočí na civilistov. Útok pokračuje, preto naliehavo žiadam všetkých, aby zostali na bezpečných miestach,“ povedal Lysak.
Moskva zaútočila aj na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti. Ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba skonštatoval, že jedna osoba sa zranila. Okrem iného vznikli škody na civilnej lodi, ktorá sa plavila pod vlajkou Panamy. Tiež boli poškodené zariadenia v prístavoch Pivdennyj a Čornomorsk. Kuleba doplnil, že na mieste zasahovali záchranné zložky:
„Poškodené sú zásobníky oleja v jednom z priemyselných podnikov. Poškodené bolo aj civilné plavidlo s obilím pod panamskou vlajkou, ktoré sa nachádzalo v prístave.“
Podľa Kulebu to bol ďalší cielený útok Kremľa na civilnú prístavnú infraštruktúru s cieľom narušiť logistiku a skomplikovať námornú dopravu. Napriek tomu sú prístavy aj naďalej v prevádzke. Gubernátor Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk oznámil, že Kremeľ zaútočil aj na mesto Bila Cerkva, v dôsledku čoho sa zranili dve osoby. V dvoch výškových objektoch boli rozbité okná a poškodené balkóny.
Aj Kyjev podnikol útok v oblasti Čierneho mora, kde bola poškodená prístavná infraštruktúra a zariadenie v ropnej rafinérii v ruskom pobrežnom meste Tuapse v Krasnodarskom kraji, ktoré je kľúčové pre vývoz ropy. Z miesta, kde sa zranili dve osoby, sa ozvalo niekoľko výbuchov. Obyvatelia jednej štvrte hlásili požiar. Zároveň bolo poškodených päť domov, kotvisko a zariadenie na spracovanie ropy.
Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov vyhlásil, že prezident Vladimir Putin nariadil v roku 2026 rozšírenie nárazníkovej zóny v Sumskej a Charkovskej oblasti. Predstavitelia Kremľa predtým avizovali, že dôjde k odvete za údajný ukrajinský dronový útok na rezidenciu Putina v Novgorodskej oblasti. Kyjev to však poprel a obvinenie zo strany Moskvy označil za jej snahu narušiť rokovania o ukončení vojny.
Gerasimov navštívil zoskupenie vojsk Sever, ktoré vzniklo začiatkom minulého roka, pričom sa snažia pozdĺž hranice vytvoriť nárazníkovú zónu a odraziť domácu armádu, aby nemohla postupovať. Putin prezentuje vytvorenie nárazníkovej zóny ako spôsob, ako vytlačiť ukrajinské jednotky a zbrane ďalej od ruských hraníc. Toto svoje rozhodnutie zdôvodnil cezhraničným ostreľovaním a dronovými útokmi na ruské pohraničné oblasti. Kyjev považuje nárazníkovú zónu za zámienku, ktorú Moskva využíva na ospravedlnenie svojich vpádov hlbšie na ukrajinské územie. Kremeľ aktuálne okupuje takmer pätinu ukrajinského územia. Jeho sily podľa Gerasimova aktuálne postupujú predovšetkým na severovýchode Ukrajiny.
Západ musí podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova pochopiť, že ruské jednotky majú vo vojne na Ukrajine strategickú iniciatívu. Tiež zdôraznil, že pohľad Moskvy na tento konflikt sa nezmenil:
„Náš principiálny postoj zostáva nezmenený. Strategická iniciatíva zostáva úplne v rukách ruskej armády a Západ to chápe.“
USA podľa Lavrova podporujú požiadavku Ruska zorganizovať na Ukrajine nové prezidentské voľby:
„Americká administratíva vedie aktívnu a cieľavedomú sprostredkovateľskú prácu.“
Šéf ruskej diplomacie skonštatoval, že dve najväčšie jadrové veľmoci spoločne nesú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Moskva podľa jeho slov aj naďalej čaká na oficiálnu odpoveď na návrh Putina ohľadom zmluvy o kontrole zbraní New Start:
„Kým nevyprší platnosť zmluvy, je logické dať americkej strane možnosť vykonať komplexné preskúmanie iniciatívy ruského prezidenta Vladimira Putina na dobrovoľné zmrazenie kvalitatívnych limitov zmluvy New Start na jeden rok.“
Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev pohrozil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému bezprostrednou smrťou, ale jeho meno priamo nespomenul. Šéfa Kyjeva obvinil z pokusu o zmarenie urovnania konfliktu s odkazom na mierové rokovania, ktoré sprostredkovali USA:
„Chce vojnu. No, aspoň teraz bude musieť zostať v úkryte po zvyšok svojho bezcenného života.“
Medvedev sa odvolával na vianočný prejav Zelenského, v ktorom ukrajinský líder povedal: „Kiežby ho už nebolo,“ čím narážal na Putina:
„Je každému jasné, že želá smrť nielen jednej osobe, ale nám všetkým i našej krajine. A nielenže si to želá, ale nariadil aj masívne útoky. Nebudem tu písať o jeho násilnej smrti, hoci práve teraz mu smrť často dýcha na krk.“
Napriek tomu, že Medvedev priamo Zelenského nemenoval, odvolal sa na neho sériou urážok a nadávok. Zároveň naznačil, že po Zelenského blížiacej sa smrti by jeho konzervované telo malo byť vystavené na vedecké účely v múzeu Kunstkamera v Petrohrade.
Zdroj: TASR