Ruský útok na Odesu má niekoľko obetí.
Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU) oznámila, že v júni tam zomrelo minimálne 293 civilistov a ďalších 1990 ľudí sa zranilo, čo je najviac za jeden mesiac od apríla 2022:
„Počet civilných obetí na Ukrajine sa z mesiaca na mesiac a z roka na rok neustále zvyšuje v dôsledku zintenzívňujúceho sa využívania výkonných zbraní, čo je znepokojujúcou eskaláciou.“
HRMMU v máji zaznamenala najvyšší počet civilných obetí za vyše štyri roky. V júni bol však tento smutný rekord prekonaný. Od začiatku tohto roka prišlo o život 1393 Ukrajincov a ďalších 7978 ľudí utrpelo zranenia. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2025 ide o 37-percentný a s rokom 2024 o 114-percentný nárast. Príčinou sú podľa HRMMU ruské útoky zbraňami s dlhým dosahom, ktoré zasiahli predovšetkým mestské centrá vzdialené od frontovej línie.
Od januára do júna tohto roka stúpol počet civilných obetí útokov zbraňami s dlhým dosahom vrátane rakiet a dronov, a to o 60 percent v porovnaní s minulým rokom. Väčšinu civilných úmrtí a zranení v blízkosti frontu spôsobili drony s krátkym dosahom. V júni zabili a zranili viac civilistov ako v ktorýkoľvek iný mesiac od prepuknutia vojny.
Vedúca misie OSN Danielle Bellová povedala, že drony s krátkym dosahom výrazne zmenili životné podmienky civilistov v blízkosti frontovej línie:
„Správy, ktoré počujeme od civilistov vysídlených z frontových komunít, sú hlboko konzistentné a desivé. Mnohí opisujú pocit prenasledovania dronmi s krátkym dosahom len preto, že sa snažia vykonávať každodenné činnosti, ako je nákup potravín, venčenie psov, bicyklovanie, práca na dvore alebo útek do bezpečia.“
Väčšinu civilných obetí hlásia oblasti, ktoré kontroluje Ukrajina. HRMMU eviduje úmrtia občanov aj na okupovanom území, avšak ich počet bol v porovnaní s vlaňajškom nižší. Aj ruské orgány hlásili nárast počtu civilných obetí na svojom území za prvých šesť mesiacov tohto roka, konkrétne 250 mŕtvych a 1596 zranených. Ide o 121-percentný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2025. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) od začiatku konfliktu overil minimálne 16 431 zabitých civilistov vrátane 803 detí a 48 613 zranených, z toho 2960 maloletých.
Vedúci vojenskej mestskej správy v Odese Serhij Lysak povedal, že ruský útok si vyžiadal život najmenej troch ľudí a ďalší traja sa zranili, ktorí boli následne hospitalizovaní v nemocnici. Kremeľ podľa jeho slov zasiahol aj obytné budovy:
„Nepriateľ opäť zaútočil na mesto.“
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že armáda podnikla útok na Odesu s tým, že vysoko presnými zbraňami a dronmi zasiahla zásobníky paliva a prekladacie zariadenia v prístavoch Odesa a Čornomorsk. Cieľom úderu bola podľa rezortu aj továreň na výrobu dronov. Čornomorsk je jedným z najdôležitejších ukrajinských prístavov pre vývoz obilia a ďalšie poľnohospodárske produkty. Spolu s Odesou a Pivdennyj má významnú úlohu v námornej preprave ukrajinskej produkcie na svetové trhy.
Moskva v uplynulých dňoch zintenzívnila údery na ukrajinské čiernomorské prístavy. Pri včerajšom (14.7.) dronovom útoku na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti zomreli dve osoby a bola poškodená civilná loď, ktorá sa plavila pod vlajkou Marshallových ostrovov.
Veliteľ jednotiek bezpilotných systémov Ukrajiny Robert Brovdi povedal, že spustili novú fázu námornej kampane so zameraním na ruské tankery v Čiernom mori. Drony podľa jeho slov zasiahli sedemnásť ropných tankerov, dva plynové tankery a jeden remorkér. Terčom bezpilotných úderov bolo spočiatku Azovské more, kde bolo 116 ruských plavidiel. Kyjev po novom mieri na lode z ruskej tieňovej flotily v Čiernom mori, ktorú tvoria zastarané plavidlá pod vlajkami tretích krajín, zvyčajne afrických. Kremeľ ich totiž využíva na obchádzanie medzinárodných sankcií na predaj ropy, často bez dodržiavania ekologických štandardov. Z tohto dôvodu je flotila na sankčnom zozname Európskej únie. Ukrajina tvrdí, že tieto útoky pomáhajú prerušiť dodávky energie do okupovaných oblastí a narúšajú vývoz ropy z Ruska, čo Kremľu sťažuje financovanie konfliktu.
Mesto Sevastopol na Kryme po ukrajinských nočných útokoch obmedzilo elektrickú energiu. Údery Kyjeva na ruskú energetickú a logistickú infraštruktúru narušili dodávky paliva. Cieľom mnohých z nich bolo oslabiť ruskú kontrolu nad polostrovom a odrezať ho od zásobovania. Krym kvôli nedostatku paliva obmedzil predaj benzínu.
Gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev avizoval, že elektrina bude dostupná dve hodiny, po ktorých budú nasledovať šesťhodinové výpadky:
„Chápem, aké náročné to je, a preto robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme situáciu vrátili do normálu. Tím odborníkov v súčasnosti pracuje na prekonfigurovaní systému a nasadení všetkých dostupných rezerv. Naším cieľom je do utorkového večera znížiť deficit a frekvenciu výpadkov a zmien v dodávkach,“ uviedol Razvožajev, ktorý vyzval domácnosti, aby sa v rámci možností vyhýbali používaniu spotrebičov s vysokým príkonom, aby nedošlo k preťaženiu systému.
Zdroj: TASR