Aktualizované 13.3.2025 o 8.40 hod.
Ukrajina podporila návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie s Ruskom. Potvrdiť ho ešte musí Moskva. Americký prezident Donald Trump avizoval, že tento týždeň má hovoriť s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil, že Volodymyra Zelenského pozve opäť do Washingtonu napriek verejnej roztržke oboch lídrov z konca februára. Spojené štáty zároveň súhlasili s obnovením vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií.
Návrh na dočasné prímerie privítali viacerí zahraniční lídri - predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa či český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.
„Toto je pozitívny vývoj, ktorý môže viesť k dosiahnutiu komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine. Teraz je na rade Rusko. EÚ je pripravená podieľať sa na nadchádzajúcich mierových rokovaniach spolu so svojimi partnermi,“ uviedli von der Leyenová a Costa a zároveň ocenili obnovenie vojenskej pomoci.
„Na diplomacii záleží. Dnes sa v Džidde urobil dôležitý krok k spravodlivému udržateľnému mieru, ktorý znemožní ďalšiu agresiu. Rovnako dôležité je aj to, aby boli Ukrajinci vypočutí,“ uviedol Lipavský.
Návrh privítal aj britský premiér Keir Starmer. Oznámil, že v sobotu (15.3.) zvolá virtuálne stretnutie krajín, ktoré sú pripravené podporiť prímerie, aby prediskutovali ďalšie kroky:
„Sme pripravení pomôcť ukončiť túto vojnu spravodlivým a trvalým spôsobom, ktorý umožní Ukrajine užívať si slobodu.“
Výsledok rokovaní ocenil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron či poľský premiér Donald Tusk. Slovenský minister obrany Robert Kaliňák tiež víta návrh na 30-dňové prímerie:
„Veľmi vítam tento návrh na 30-dňové prímerie a vyzývam všetky zúčastnené strany, aby sa ním riadili.“
Návrh na prímerie považuje za komplexný, má podľa neho hlavu a pätu:
„Celý čas tvrdíme, že chceme, aby okamžite prišlo k ukončeniu zabíjania ľudí, a toto je cesta k nemu.“
Kaliňák preto vyzýva aj Rusko, aby si čo najrýchlejšie preštudovalo návrh a pripojilo sa k nemu.
Aj premiér Robert Fico reagoval, že podporuje všetky mierové plány a návrhy na prímerie na Ukrajine:
„Každý deň vojny na Ukrajine je spojený so vzájomným zabíjaním Slovanov, ktoré odmietam od samotného začiatku konfliktu. Som predsedom vlády krajiny, ktorá miluje mier, a ktorá dôsledne realizuje suverénnu slovenskú zahraničnú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany.“
Rusko reagovalo, že na americký návrh zareaguje až po tom, čo mu Spojené štáty poskytnú podrobnosti. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov doplnil, že Moskva aktuálne dôkladne analyzuje vyhlásenia, ktoré vyplynuli z rokovaní.
Ruské zdroje však na návrh reagovali rezervovane a naznačili, že ruský prezident Vladimir Putin ho v jeho súčasnej podobe pravdepodobne neprijme. Podľa týchto predstaviteľov by musela akákoľvek dohoda o ukončení vojny na Ukrajine zohľadniť ruské územné zisky aj doterajšie obavy Moskvy.
Vojna, ktorú začalo Rusko svojou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022, si dosiaľ vyžiadala stovky tisíc mŕtvych, vysídlila milióny ľudí a vyvolala najväčšiu roztržku medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
Putin opakovane odmieta krátkodobé prímerie.
„Nepotrebujeme prímerie, potrebujeme dlhodobý mier zabezpečený zárukami pre Ruskú federáciu a jej občanov. Je zložitou otázkou, ako tieto záruky zabezpečiť,“ povedal v decembri.
V januári na schôdzke ruskej Rady bezpečnosti zase naznačil, že by nemalo dôjsť „k nejakému oddychu na preskupenie síl a prezbrojenie s cieľom následného pokračovania konfliktu“.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho sily opätovne získali 12 dedín v ruskej Kurskej oblasti, kam v auguste nečakane vpadli ukrajinské jednotky a obsadili časti územia. Podľa médií sú desaťtisíce ukrajinských vojakov v oblasti takmer obkľúčené ruskými silami a odrezané od hlavných zásobovacích línií. Neistá situácia Ukrajiny zvyšuje možnosť, že jej jednotky budú musieť ustúpiť alebo budú riskovať zajatie.
Útoky pokračovali aj na ukrajinskom území. V meste Odesa si vyžiadali štyri obete. Terčom bol prístav a nákladná loď, na ktorú práve robotníci nakladali zásielku obilia pre Alžírsko. Pri útoku bola poškodená ďalšia loď, kotviská a sklady obilia.
„Rusko útočí na ukrajinskú infraštruktúru vrátane prístavov, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní svetovej potravinovej bezpečnosti,“ uviedol ukrajinský vicepremiér pre obnovu Oleksij Kuleba.
Rusko útočilo raketami aj na Kryvyj Rih, rodné mesto ukrajinského prezidenta, kde prišla o život žena a deväť ľudí utrpelo zranenia. Pri útoku boli poškodené výškové a administratívne budovy, ako aj vozidlá, obchody a objekt vzdelávacej inštitúcie. Vznikli aj požiare, ktoré už boli uhasené.
Ukrajinské letectvo uviedlo, že ruské sily v noci vypálili na Ukrajinu celkovo tri balistickéi rakety, ako aj 133 bezpilotných lietadiel rôznych typov. Protivzdušná obrana zostrelili 98 dronov.
Zdroj: TASR/SITA