Pozrite si ich odpovede.
Volebné miestnosti sa o pár dní otvoria aj v Moldave nad Bodvou. Primátorské kreslo tam chcú obsadiť dvaja kandidáti. Predtým, ako čoskoro začne plynúť volebné moratórium, sme im položili niekoľko otázok o dopravnej infraštruktúre či eurofondoch. Pozrite si ich odpovede.
Slavomír Borovský, JUDr. Ing., 58 r., primátor, nezávislý kandidát
1. Ako by ste chceli skvalitniť dopravnú infraštruktúru vo vašom meste?
Dopravnú infraštruktúru musíme deliť minimálne na statickú a dynamickú. V rámci dynamickej je dlhodobá snaha vybudovať obchvat centra mesta, kde sa v poslednom období zreálnili možnosti, a to predpokladaným vstupom ministerstva obrany do projektu. Ďalším projektom je výstavba novej prístupovej cesty na Terasu, kde už prebieha územné konanie, vidím potrebu riešenia križovatky ulíc ČSA a Rožňavskej. Projekt by mal riešiť okrem viacpruhovej križovatky aj možnosť záchytných parkovísk pri výstupoch oboch ulíc a prípadne svetelného riadenia križovatky. Do tejto sféry patrí aj malá cyklotrasa v intraviláne mesta a nové prístupové cesty v záhradkárskej oblasti k novým developerským projektom IBV. V statickej doprave je potrebné dokončiť projekt predprípravy na platené a rezidenčné parkovanie. V tejto oblasti je akútna téma verejného parkovania na Nám. mieru.
2. Ako by ste efektívnejšie dokázali čerpať eurofondy pre vaše mesto a na čo by ste ich využili?
K efektivite čerpania eurofondov patrí územno-plánovacia a projektová pripravenosť zo strany mesta a rýchlejšie procesy kontrolnej činnosti a schvaľovacieho procesu zo strany štátu. Dnes na efektivitu má nepriaznivý vplyv hlavne energetická a cenová kríza, ako aj neplánované zásahy štátu do rozpočtov miest a obcí v priebehu roka. Vzniká tak veľká nestabilita procesov. Ako príklad uvediem niekoľkomesačné kontroly pred a po verejnom obstarávaní, počas ktorých sa mení cenová ponuka zúčastnených súťažiacich subjektov. Čerpanie je potrebné na novú cestnú komunikáciu smerom na Terasu, krytú plaváreň pri Základnej škole Severná, Centrum sociálnych služieb v centre mesta, opravu striech základných škôl, kultúrnych stánkov a vybudovanie športového centra mesta, aj na rekonštrukciu synagógy. Na prvom mieste však budú projekty na riešenie energetickej úspory. Celkovo približne osem až deväť miliónov eur.
3. Čo považujete za najväčší problém vo vašom meste a ako by ste ho riešili?
V posledných 8 rokoch práce dobiehame vyše 20-ročnú nečinnosť v plánovaní rozvoja mesta spred roku 2014. Je preto otázka najväčšieho problému mesta skôr otázkou vyrovnávania jednotlivých politík mesta, ako napríklad cestná infraštruktúra, energetika, sociálne bývanie, služby alebo dotačný systém pre ohrozené skupiny obyvateľstva. Vypuklý problém sa javí byť dlhodobé zanedbanie rekonštrukcie centra mesta, riešenie spolunažívania s rómskym etnikom a zabezpečenie cielenej podpory sociálne vylúčenej komunity podľa zásluh, ako aj menšinové školstvo. Riešenie vidím v masívnej podpore obnovy bytového fondu, vo výstavbe nájomných bytov a v rozumnom riešení verejnoprospešných projektov, ako sú odstránenie vybývaných, životu a zdraviu nebezpečných bytoviek na ulici Bartalošová a ČSA. Problémom je aj ulica Debradská, kde by bolo riešením plánovanie reálneho prístupu k mestskému cintorínu a s tým súvisiace projektové zameranie sa na prístupovú cestu so záchytným parkovaním aj prípadným zákonným vyvlastnením pozemkov.
4. Ako by ste eliminovali problém s neprispôsobivými občanmi vo vašom meste?
Niečo som načrtol už v predchádzajúcej odpovedi. Mieša sa tu mnoho pojmov. Kto je vlastne ten neprispôsobivý občan? Neznalý, nemotivovaný, sociálne nechránený, nevedomý si svojich práv a povinností? Riešenie si vyžaduje komplexný prístup zo strany mesta, regiónu, ako aj štátu. Riešenia sa črtajú v zákonnom a humanitnom prístupe k jednotlivým oblastiam ich života. Ako príklad uvediem osadu medzi Moldavou a mestskou časťou Budulov, kde žije okolo tisíc ľudí v sociálne vylúčenom prostredí spolu s mnohými neprispôsobivými občanmi. Osobne si myslím, že trend zákazu výstavby občianskeho vybavenia, ako sú školy, obchody, kultúrne stánky a pod. v osadách zo strany štátu je mylné a škodlivé. Naopak, je potreba v osadách vybudovať okrem vymenovaného vybavenia aj administratívu, ako je pošta, vysunutú časť administratívy úradu, policajný bod atď. Dostať zanedbané osady na vyššiu úroveň je možné iba takto. Štát aj samospráva má byť čo najbližšie k problému, a tak by sme pohli napríklad s problémom alkoholizmu, smetia, dohľadu nad maloletými a rodinami alebo s predškolským vzdelávaním.
5. Kde vidíte mesto v roku 2026?
Všetko je to podmienené zvládnutím následkov jednotlivých prebiehajúcich kríz. Dnes predpovedať budúcnosť je náročné a myslím si, že z daných predpokladov vývoja spoločnosti ako takej, v niektorých oblastiach politík až nemožné. Všetko to bude závisieť od uchopenia príležitostí. Ale ako víziu to vidím takto – mesto by malo poskytnúť priestor pre zvýšenie zamestnanosti v projektoch podpory vytvárania brány do Slovenského krasu – turizmus, kultúra, voľnočasové aktivity a ochrana životného priestoru, a s tým súvisiace podporné podnikateľské aktivity a aktivizácia jestvujúcich priemyselných zón a priemyselných parkov za podpory štátu a súkromného sektoru.
Ján Csala, Ing., 44 r., ekonóm, SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny
1. Ako by ste chceli skvalitniť dopravnú infraštruktúru vo vašom meste?
Napriek súčasnej finančnej neistote samospráv musíme plánovať a byť pripravení na obdobie, keď táto situácia pominie. Musíme mať svoje vízie do budúcna, lebo ináč hrozí stagnácia. V budúcnosti je potrebné riešiť východný obchvat mesta za železničnou traťou a priame napojenie terminálu integrovanej dopravy na cestu I/16. Tým sa môže odštartovať aj realizácia novej, východnej obytnej časti mesta podľa existujúceho územného plánu. Je potrebné naplánovať a následne realizovať nový most cez Bodvu v severnej časti mesta a napojenie sídliska na cestu II/555. Kvôli zvyšovaniu počtu áut v meste je potrebné nutne riešiť nový generel statickej dopravy, je čas uvažovať o výstavbe garážových domov pre obyvateľov mesta. Pri opravách komunikácií klásť dôraz na kvalitu riešení.
2. Ako by ste efektívnejšie dokázali čerpať eurofondy pre vaše mesto a na čo by ste ich využili?
Na Slovensku sa využitie eurofondov rieši centrálne a rezortovo, nie podľa toho, čo by región alebo mesto najviac potrebovalo pre svoj rozvoj. Výzvy sa buď trafia do rozvojových plánov mesta, alebo nie. Napriek tomu sú európske peniaze veľmi vítané, vo veľa prípadoch sú jediným zdrojom pre rozvoj mesta. Na úrade je potrebné zamestnať odborníka, ktorý sleduje vypísané výzvy a je aj schopný projekty napísať, obhájiť a dosledovať. Eurofondy by som chcel využiť na rozvoj infraštruktúry, na rozvoj podmienok turizmu, na energetické riešenia, na rekonštrukciu verejného osvetlenia, na reálny, nepopulistický rozvoj inteligentných riešení v meste (Smart Cities) a na projekty rozvoja zdravotníckych služieb.
3. Čo považujete za najväčší problém vo vašom meste a ako by ste ho riešili?
Jednoznačne najväčší problém predstavuje bezpečnosť v našich uliciach. Už teraz existuje výrazný odliv mladých rodín z Moldavy do okolitých dedín, napríklad do Mokraniec. Riešeniu sa venujem viac v ďalšej otázke, ale všetko je o prioritách, dajme si konečne túto úlohu na prvé miesto! Nezakrývajme oči, prestaňme hovoriť, že sa tento problém nedá riešiť. Odmietam tento prístup. Len preto, že je niečo ťažké, zďaleka nie je nemožné! Obrovskou výzvou je aj zvýšenie kvality zdravotníckych služieb (poliklinika, röntgen), maximálna podpora školstva, kultúry, športu a ostatných sociálnych služieb pre našich obyvateľov. Dôležitá vízia je zabezpečenie viac stavebných pozemkov a bytov pre mladých, aby sa budovali v Moldave a nie inde.
4. Ako by ste eliminovali problém s neprispôsobivými občanmi vo vašom meste?
Sťažnosti na rušenie nočného pokoja sú na dennom poriadku, množia sa čierne stavby, obyvatelia sú právom nespokojní. Ľudia prestali chodiť do centra mesta, krádeží na cintoríne pribúda, na Budulovskej ulici stále ohadzujú kameňmi okoloidúcich cyklistov aj autá. Situácia sa každým rokom zhoršuje, množia sa petície na Severnej ulici kvôli rušeniu nočného pokoja. Hlavným nástrojom mesta na zlepšenie bezpečnosti je mestská polícia. V momentálnom stave a počte mestská polícia nie je schopná vykonávať svoju funkciu podľa mojich predstáv. Málo ju vidieť hlavne vo večerných a nočných hodinách a kritických miestach nášho mesta. Mám vôľu navýšiť počty mestských policajtov aj na dvojnásobok, posilniť aj personál na administratívu, sledovanie kamier. Potrebujeme policajtov hlavne v uliciach, nie za pracovným stolom.
5. Kde vidíte mesto v roku 2026?
Dúfam, že ako jedno z veľa miest Slovenska, ktoré sa po prekonaní súčasnej krízy zmýšľania štátu aj samosprávy konečne pustilo cestou rozvoja a vie plniť všetko to, čo je úlohou samosprávy všeobecne – spokojnosť, blaho občanov. Rozvoj infraštruktúry, kultúry, zdravotníckych služieb, školstva, digitalizácia verejných služieb mesta, energeticky úsporné riešenia bytov, domov, verejných inštitúcií, verejného osvetlenia. Mesto sa zapojí do turistického života – veď náš kraj je z tohto hľadiska výnimočný na históriu, stavané a prírodné dedičstvo atď. Chcel by som vidieť mesto s rozvinutou štruktúrou sociálneho zabezpečenia, ktoré je absolútne transparentné. Prístup k informáciám má byť samozrejmosťou. Hlavne ale vidím mesto jednotné, kde názor každého Moldavčana má svoju váhu!
Všetkých kandidátov sme oslovili prostredníctvom kontaktov voľne dostupných na internete. Položili sme im rovnaké otázky a na vyplnenie mali rovnako dlhý čas.