Prečítajte si ich odpovede na naše otázky.
V poslednú októbrovú nedeľu si budeme voliť nielen starostov, primátorov, ale aj miestnych, obecných, mestských a krajských poslancov či predsedov samosprávnych krajov vrátane prešovského župana. O túto funkciu má záujem desať uchádzačov, ktorým sme položili niekoľko otázok. Prečítajte si ich odpovede.
Michal Biganič, PaedDr., 64 r., manažér, Stará Ľubovňa, nezávislý kandidát
Kandidát na predsedu Prešovského samosprávneho kraja Michal Biganič nám do uzávierky nezaslal svoje odpovede.
Ján Bync, PhDr., PhD., 60 r., konateľ, Prešov, nezávislý kandidát
1. Ako by ste chceli skvalitniť dopravnú infraštruktúru vo vašom kraji?
Absolútnou prioritou je výstavba rýchlostnej komunikácie R4. Predseda VÚC spolu s primátormi a starostami dotknutých miest a obcí musí vyvinúť maximálny tlak na vládu a príslušné ministerstvo, aby sa okamžite začala realizovať výstavba tejto komunikácie.
2. Ako by ste chceli dosiahnuť progres najmenej rozvinutých regiónov vo vašom kraji?
Keďže 32 rokov márne čakáme na investora a sme na poslednom mieste zo všetkých krajov v prideľovaní vládnych investícií, je jasné, že v tejto ťažkej dobe energetickej krízy nie je pravdepodobné, že sa niečo zmení, musíme rozvíjať to, čo tu máme od Pána Boha.
Prírodné poklady, ktoré v sebe skrýva Prešovský kraj, musíme ukázať svetu. Podpora cestovného ruchu, dobudovanie infraštruktúry pre skvalitňovanie služieb v cestovnom ruchu tak, aby sme dokázali prilákať a udržať si záujem turistov v atraktívnych turistických strediskách. Z cestovného ruchu sa musí stať priemyselné odvetvie, ktoré priláka turistov a vytvorí nové pracovné príležitosti. V kraji, kde sa za 32 rokov zlikvidoval priemysel a dopravná infraštruktúra, nám jasne naznačuje, že jeho rozvoj v blízkej budúcnosti nie je reálny, sa musíme zamerať na to, čo tu máme, a tou je pôda a nádherná príroda. Výraznou podporou malých agropodnikateľov a agroturistiky zabezpečíme rozvoj vidieka a nové príležitosti.
Nesmieme zabúdať na podporu existujúcich podnikateľských subjektov, ktorí dlhodobo vytvárajú pracovné príležitosti, pretože už 32 rokov márne čakáme na investorov, ktorí sa záhadne objavujú každé štyri roky pred voľbami.
3. Ako by ste efektívnejšie dokázali čerpať eurofondy pre váš kraj a na čo by ste ich využili?
Čerpanie eurofondov bolo doteraz v Prešovskom kraji iba pre vyvolených so správnou straníckou knižkou. Platilo heslo, radšej nevyčerpáme, ako by sme z toho nemali nič mať. Úrad VÚC sa uzatvoril do seba, chránil si informácie o možnostiach čerpania eurofondov iba pre vyvolených. Úradník sa stal nedotknuteľný a chránený stranícky kolega župana a občan iba otravujúci jedinec, ktorý niečo chce. Občania Prešovského kraja nemali doposiaľ prístup k informáciám o eurofondoch, nemal im kto poradiť pri spracovaní projektov. Z tohto dôvodu chcem v prípade zvolenia za predsedu PSK vytvoriť vlastnú agentúru VÚC pre podporu čerpania eurofondov a prípravy projektov pre všetkých obyvateľov kraja.
4. Čo považujete za najväčší problém vo vašom kraji a ako by ste ho riešili?
Najväčším problémom je dopravná infraštruktúra a tu je iba jediná možnosť, a tou je sústavný tlak na vládu SR.
5. Ako by ste chceli zamedziť odlivu mozgov z kraja?
Keďže najväčším problémom nášho kraja je nevyhovujúca dopravná infraštruktúra, nemôžeme očakávať, že tu príde investor, ktorý bude vyrábať priemyselné komponenty a ponúkať nové príležitosti. Z tohto dôvodu hľadajme priemyselné odvetvie, kde by sme obišli všetky nepriaznivé aspekty nášho kraja. Ako som už povedal, takýmto priemyselným odvetvím by sa mohol stať cestovný ruch, agroturistika, využívanie termálnych a liečivých prameňov. Na pracovnom trhu je momentálne najväčší nedostatok IT odborníkov, to by mohla byť šanca aj pre náš kraj, tento produkt sa nemusí prepravovať po nevyhovujúcich cestných komunikáciách, ani po zastaralých železničných tratiach. Potrebujeme však tomuto odvetviu prispôsobiť a racionalizovať školstvo. Toto môžu byť nové príležitosti pre mladú generáciu tak, aby nemusela pre existenčné problémy utekať do zahraničia.
6. Kde vidíte kraj v roku 2026?
Ak zastavíme korupciu, klientelizmus, prestaneme vykrádať krajskú kasu a zneužívať eurofondy k vlastnému obohacovaniu sa predstaviteľov kraja, tak vidím progres. Verím v múdrosť a pracovitosť nášho národa a za štyri roky viem tento kraj konečne posunúť k lepšiemu.
Ľubomír Goliaš, 45 r., stavebný majster, Torysa, Hnutie Občan Národ Spravodlivosť
Kandidát na predsedu Prešovského samosprávneho kraja Ľubomír Goliaš nám do uzávierky nezaslal svoje odpovede.
Michal Kaliňák, PhDr., PhD., 42 r., riaditeľ kancelárie, Prešov, Hlas – sociálna demokracia, Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana, SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | ALIANCIA Maďari. Národnosti. Regióny
Kandidát na predsedu Prešovského samosprávneho kraja Michal Kaliňák nám do uzávierky nezaslal svoje odpovede.
Filip Kuffa, Ing. et Ing., 35 r., poslanec parlamentu, Kežmarok, ŽIVOT – národná strana
Kandidát na predsedu Prešovského samosprávneho kraja Filip Kuffa nám do uzávierky nezaslal svoje odpovede.
Milan Majerský, PaedDr., PhD., 51 r., predseda samosprávneho kraja, Levoča, Kresťanskodemokratické hnutie, Sme rodina, Sloboda a Solidarita, Za ľudí
1. Ako by ste chceli skvalitniť dopravnú infraštruktúru vo vašom kraji?
Na skvalitnení a zjednodušení dopravnej infraštruktúry pracujeme systematicky. Za päť rokov sme zrekonštruovali, opravili a do konca roka zazmluvnili 732 kilometrov ciest a 122 mostov v objeme takmer 150 miliónov eur, čo je rekordne najviac za celé fungovanie samosprávneho kraja. Vďaka spolupráci s odborníkmi zo Žilinskej univerzity a vďaka kvalitným technológiám sme schopní opraviť až 50 mostov ročne. Investovali sme aj do modernizácie techniky Správy a údržby ciest PSK, kde za päť rokov pribudlo 378 kusov nových vozidiel a mechanizmov za takmer 17 miliónov eur. Urobili sme veľa pre zefektívnenie a zrýchlenie procesu opráv a údržby, zriadili sme vlastné organizačné jednotky a čaty. Aj vďaka tomuto nasadeniu konštatujeme, že nami spravované regionálne cesty sú prvýkrát v histórii bez havarijných úsekov, a teda bezpečné pre mobilitu ľudí za prácou či oddychom. A v tomto tempe chceme pokračovať aj naďalej. Progres sme priniesli aj do verejnej dopravy. Spolupracujeme s Košickým samosprávnym krajom na zavedení integrovaného systému, ktorého výsledkom bude cestovanie rôznymi druhmi dopravy na jeden cestovný lístok. Zatiaľ sme zaviedli jednotný prepravný poriadok, symbolické cestovné, taktovú dopravu, rodinné cestovné, expresné autobusy či platbu virtuálnou dopravnou kartou.
2. Ako by ste chceli dosiahnuť progres najmenej rozvinutých regiónov vo vašom kraji?
Uvedomujeme si, že v posledných desaťročiach bola táto agenda podceňovaná. Stále doplácame na „koncovú“ polohu kraja, mimo centier záujmu veľkých investorov a rovnako na nedostatočnú dopravnú infraštruktúru. Prešovský kraj sa už štvrtý rok aktívne snaží naštartovať rast a znížiť tieto rozdiely medzi regiónmi aj vďaka spolupráci s Európskou komisiou a Svetovou bankou v rámci iniciatívy Catching-up Regions pre dobiehajúce regióny. Tá je smerovaná predovšetkým na okres Snina, kde chceme zabezpečiť vodovod a kanalizáciu pre 28 obcí okresu a vybudovať 86 kilometrov dlhý cyklookruh Poloniny trail, ktorý by mal priniesť aj zdynamizovanie tamojšieho ekonomického zázemia.
Zároveň pracujeme na zabezpečení základnej infraštruktúry pre marginalizované komunity v šiestich pilotných obciach, ktoré patria do najmenej rozvinutých regiónov – Ostrovany, Varhaňovce, Dlhé Stráže, Varadka, Čičava a Krivany. Plánujeme projekty občianskych poriadkových služieb, kanalizácie, prestupného bývania, ciest, chodníkov, osvetlenia, komunitných centier či materskej školy.
Rozvoj a dynamiku v regiónoch sa nám podarilo naštartovať aj vďaka dotáciám Prešovského samosprávneho kraja, ktoré v rámci VÚC dosahujú najvyššie čísla. Do obcí a miest sme za päť rokov prerozdelili skutočne veľký balík peňazí – až 26 miliónov eur a podporili sme takmer 3500 projektov v kultúre, športe, sociálnej oblasti či cyklistike. Dotačné schémy sa nám osvedčili ako úspešný a adresný nástroj pomoci regiónu, a preto by sme v tomto smere chceli pokračovať aj naďalej.
Progres najmenej rozvinutých regiónov vidím aj v obnove ciest či rekonštrukciách kultúrnych, sociálnych či školských zariadení. Potreby regiónov a investície v nich by sme chceli lepšie využiť aj vďaka Rade partnerstva a strategicko-plánovacím regiónom Spiš, Šariš a Horný Zemplín, ktoré vznikli ako potreba pri novom programovacom období 2021 – 2027.
Za kľúčovú považujem aj podporu malých a stredných podnikateľov, aby mohli zamestnávať ďalších ľudí a zvyšovať počet pracovných príležitostí. Takisto chceme pozitívne ovplyvňovať vznik a fungovanie sociálnych podnikov, kde už teraz máme dobre rozbehnutú spoluprácu v odbere vypestovanej zeleniny a ovocia pre naše zariadenia. Našu pomoc by sme chceli sústrediť aj na poradenstvo pre sociálne podniky v oblasti daní či verejného obstarávania alebo aj pri podávaní žiadostí o investičnú pomoc a ich etablovanie sa v našom kraji.
Toto všetko je pri rozvoji kraja dôležité, avšak nesmieme zabudnúť na cesty. Kľúčové bude dokončenie rýchlostnej cesty R4, aby sme jednak odbremenili obce od tranzitnej dopravy a zároveň pritiahli do kraja investorov. Táto agenda však nie je v rukách samosprávneho kraja. Každopádne budem robiť všetko pre to, aby sa výstavba R4 urýchlila. Čo však môžeme urobiť, a už aj na tom intenzívne pracujeme, je napríklad juhovýchodný obchvat Prešova, ktorý bude mať parametre I. triedy. Je to výzva, ktorú chceme naplniť a zrealizovať v dohľadom čase.
3. Ako by ste efektívnejšie dokázali čerpať eurofondy pre váš kraj a na čo by ste ich využili?
Efektívnejšie čerpanie eurofondov by bolo možné, ak by mali samosprávne kraje väčšie kompetencie v prerozdeľovaní finančných zdrojov, zároveň by mali byť výzvy viac prispôsobené potrebám regiónov. Prekážkou je aj prílišná byrokracia, pomalé a ťažkopádne verejné obstarávania, ktoré trvajú neúmerne dlho. Takže sme za zjednodušenie procesov, zrýchlenie predfinancovania a refundácie projektov.
A napokon najúčinnejším a podľa mňa najvýznamnejším riešením by bolo nulové spolufinancovanie eurofondov pre samosprávy. Ak by to vláda umožnila, mestá, obce i župy by neboli zaťažované päťpercentnou spoluúčasťou, ktoré si mnohé subjekty verejnej správy, mám na mysli malé obce, nemôžu ani dovoliť. Samosprávy by tak žiadali o eurofondy odvážnejšie, adresnejšie, čo by sa odrazilo napríklad pri oprave ciest, školských, sociálnych či zdravotníckych zariadení, budovaní vodovodov a kanalizácií.
Namiesto vracania nevyčerpaných miliárd do Bruselu by tak peniaze išli priamo do našich regiónov, ktoré takúto finančnú injekciu potrebujú ako soľ.
4. Čo považujete za najväčší problém vo vašom kraji a ako by ste ho riešili?
Problémov je viac – sú nimi hlavne vyššia nezamestnanosť, nízke mzdy a odliv ľudí za prácou. Riešenia som už naznačil. Ak by sme však mali pomenovať aktuálne najväčšiu slabinu, tak to je nedostatok lekárov, ktorým kraj čelí už dlhodobo. Dôvodom je ich vysoký vek a ich odchod do dôchodku, ktorý sa prehĺbil v čase pandémie. Boríme sa s adekvátnym zabezpečením poskytovania všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ako aj dostupnosti niektorých špecialistov. Žiaľ, naše kompetencie sú takmer nulové. Vlastnými silami nedokážeme do systému pritiahnuť dostatočný počet mladých lekárov ochotných pracovať v ambulantnom aj ústavnom prostredí. Čiastočne by tento problém mohol vyriešiť rezidenčný program, avšak ten od svojho vzniku prebieha plne v pôsobnosti a pod gesciou ministerstva zdravotníctva. Riešením sú rozšírené kompetencie župy, vďaka ktorým by sme nemali zviazané ruky. Rovnako vidím riešenie v nastavení a aktívnom prístupe vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, zmene verejnej minimálnej siete, ale i výraznejšej motivácii lekárov ostať v kraji. To však predpokladá aktívnu spoluprácu medzi ministerstvom zdravotníctva, lekárskymi fakultami, nemocnicami na území kraja, zdravotnými poisťovňami, Slovenskou lekárskou komorou a stavovskými organizáciami. V tomto smere už „búšime“ na povestné dvere a pripravujeme stratégiu na zvrátenie tohto nelichotivého stavu.
5. Ako by ste chceli zamedziť odlivu mozgov z kraja?
Považujem za veľmi dôležité, aby sme v Prešovskom kraji nepociťovali odliv mladých „múdrych hláv“, ale práve naopak, aby sme pre nich vytvorili také podmienky, pre ktoré sa im tu oplatí ďalej žiť a pracovať.
Je pre nás prioritou využívať všetky možnosti kraja pre zlepšenie prístupu obyvateľov k ekonomickým príležitostiam a dobre zaplateným pracovným miestam. Aktívne sa angažujeme pri budovaní najväčšieho priemyselného parku v Sabinove, nápomocní sme aj pri zabezpečení dopravnej dostupnosti a prepojenia so strednými školami. Bolo by skutočne dobrou správou, ak by sa naplnili predpoklady a budúci investori by do kraja priniesli avizovaných päťtisíc pracovných miest. O to viac si uvedomujeme, že musíme byť na to pripravení. Preto v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi, štátom a samotnými strednými školami vytvárame takú štruktúru učebných a študijných odborov, ktorá vychádza z konkrétnych potrieb trhu práce v našom kraji. Takáto ponuka odborov umožňuje absolventom stredných škôl nájsť si zamestnanie tu, priamo v regióne, doma.
Zároveň im dávame možnosť zapojiť sa do duálneho vzdelávania, kde už počas štúdia vykonávajú praktickú časť vyučovania priamo u konkrétneho zamestnávateľa a mnohí z nich tam zostávajú pracovať aj po skončení strednej školy. Aj takýmto spôsobom chceme podporiť uplatniteľnosť mladých ľudí na domácom trhu práce. Našliapnuté máme skutočne dobre – kým v roku 2018 po mojom príchode na úrade sme mali v systéme duálneho vzdelávania len 84 žiakov, dnes je zapojených už približne 1300 študentov, čo je nadpriemer v rámci Slovenska.
Veľký zmysel vidím aj v grantových programoch, kde podporujeme rozvoj regiónov. Aj to môže prispieť k tomu, aby nám mladí neodchádzali z kraja. Som presvedčený, že každé euro, ktoré dáme do mesta či obce prostredníctvom projektov, je dobrou investíciou pre progres celého územia. Aj takýmto spôsobom vytvárame z Prešovského kraja lepšie miesto pre život.
6. Kde vidíte kraj v roku 2026?
Prešovský samosprávny kraj vidím o štyri roky ako hrdý Východ, ktorý si váži svojich obyvateľov a dokáže im byť nablízku. Vidím ho ako kraj so stabilnou ponukou práce, novými príležitosťami, solídnym podnikateľským zázemím i silným investorom, vďaka ktorému sa nám podarí znížiť nezamestnanosť v kraji. Verím, že do aktuálne plánovaného priemyselného parku budú môcť prichádzať obyvatelia kraja už aj cez sprejazdnený tunel Bikoš, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R4 s reálnou výstavbou jej ďalších úsekov. Dopravnú situáciu budú zlepšovať aj novinky v rámci zavádzajúceho integrovaného dopravného systému na východe Slovenska. Prešovský kraj vidím v roku 2026 ako atraktívny kraj s modernými školami, živou kultúrou, investíciami do sociálnej oblasti a ako vyhľadávanú destináciu s rozvinutou cykloinfraštruktúrou a aktívnym cestovným ruchom. Potenciál je obrovský a sme na najlepšej ceste po úspešne rozbehnutých projektoch ho aj naplno využiť.
Milan Mazurek, Bc., 28 r., poslanec parlamentu, Spišská Belá, Republika
Kandidát na predsedu Prešovského samosprávneho kraja Milan Mazurek nám do uzávierky nezaslal svoje odpovede.
Jozef Mihalčin, Ing., 63 r., podnikateľ, Vranov nad Topľou, Srdce – Slovenská národná jednota – strana vlastencov
Kandidát na predsedu Prešovského samosprávneho kraja Jozef Mihalčin nám do uzávierky nezaslal svoje odpovede.
Patrícia Reváková, Mgr., 26 r., učiteľka, rozhodkyňa v judo, Prešov, Národná koalícia/nezávislí kandidáti
Kandidátka na predsedu Prešovského samosprávneho kraja Patrícia Reváková nám do uzávierky nezaslala svoje odpovede.
Ingrid Tomková, Mgr., 49 r., zdravotná sestra, Prešov, Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko
1. Ako by ste chceli skvalitniť dopravnú infraštruktúru vo vašom kraji?
Veľkým problémom je, že cesty sú vo veľa prípadoch iba plátané, ale už by ich bolo dobré opraviť komplexnejšie, a to natiahnuť nový povrch, nielen záplaty. Spraviť ich tak, aby mali aj krajnice, kde môžu ísť aj cyklisti, a tým pádom by sa zamedzilo aj dopravným kolíziám. Aj bezbariérová doprava je problémom. Ľudia, ktorí sú na invalidných vozíčkoch, sa nemajú možnosť dopraviť do vzdialených miest či obcí, lebo diaľková autobusová doprava také možnosti nemá. Podobné je to aj vo vlakoch, kde sa musíte aspoň niekoľko dní objednať, aby vám taký vlak vypravili, ale ani to nie je záruka. Ľudia, ktorí nemajú motorové vozidlá a majú sa spoľahnúť na diaľkovú dopravu, ak im treba ísť napríklad na vyšetrenie, k rodine či do práce do iných miest, tak sa nedostanú. Riešenie ciest a dopravy je nový povrch s krajnicami a zabezpečenie bezbariérovej prímestskej dopravy.
2. Ako by ste chceli dosiahnuť progres najmenej rozvinutých regiónov vo vašom kraji?
V Prešovskom kraji chýbajú pracovné príležitosti. Ľudia z kraja odchádzajú za prácou do iných miest alebo do zahraničia. Najväčší problém je v tom, že máme veľké rozdiely medzi krajmi, čo sa týka platov. Väčšina ľudí robí za minimálny plat, aby nejako uživili seba alebo svoje rodiny. A keď sa nájdu príležitosti, tak sú možnosti hlavne v Prešove alebo v okolí, kde sú nejaké väčšie firmy. No ľudia majú existenčné problémy a dochádzanie za prácou si vyžaduje čas a finančné prostriedky. Potom je to dlhodobé odlúčenie od rodín. A ak si nájdu aj prácu vzdialenú od svojho bydliska niekoľko kilometrov, tak sa nemajú kde ubytovať. V niektorých obciach chýbajú napríklad potraviny, lekár, kultúrne stredisko, ihriská, vodovody či kanalizácie. Najvhodnejšie riešenie by bolo, aby sa v obciach vytvorila potrebná infraštruktúra. Na to, aby mali ľudia zamestnanie, by bolo dobré obnoviť družstvá a poľnohospodárstvo, remeselné výrobky, a tak by sa prilákali aj turisti.
3. Ako by ste efektívnejšie dokázali čerpať eurofondy pre váš kraj a na čo by ste ich využili?
Vieme, že v Prešovskom kraji sú obce, ktorým chýba vodovod či kanalizácia. Nájdu sa ešte v obciach aj mestách rozostavané objekty, ktoré mali byť vybudované, ako domy sociálnych služieb či kultúrne strediská, zdravotné strediská. Sú aj budovy, ktoré potrebujú rekonštrukcie a ľudia prácu, tak eurofondy by som použila najprv na veci, ktoré neznesú odklad, ale treba ich riešiť čo najskôr. A tak by sa pomoc dostala aj do vzdialenejších častí Prešovského kraja. Mať okolo seba odborníkov na projekty, aby boli transparentné a čo najskôr vybavené, aby aj pomoc do obcí či miest prišla čo najskôr.
4. Čo považujete za najväčší problém vo vašom kraji a ako by ste ho riešili?
Najväčší problém je zdravotníctvo. Chýbajú zdravotné strediská, lekári a zdravotné sestry. Čím viac ide človek na východ, tým je to horšie. Pacientom sa nedostane ani zdravotná a ošetrovateľská služba, problém je aj so zdravotnými pomôckami, hlavne pre ležiacich či ťažko mobilných pacientov. Nie je to len v odľahlých obciach či mestách, ale, bohužiaľ, realita je taká, že pacient pokiaľ dostane napr. polohovaciu posteľ, musí čakať aj niekoľko mesiacov. Problém je v zdravotných poisťovniach pri schvaľovaní zdravotných pomôcok či kúpeľoch, ako aj zazmluvnenie agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti či lekárov. Zdravotníci sa snažia pomôcť chorým ľuďom, ale problém je ešte stále byrokracia v štátnych inštitúciách či v zdravotných poisťovniach. Tu by bolo najlepším riešením tlačiť na vládu a predkladať návrhy na zlepšenie v zdravotníctve, nielen v nemocniciach.
Rastúca chudoba a hlad je problém, pretože nie je dostatok pracovných príležitostí. Ale aj tie by sa našli, len by bolo potrebné pozrieť na obce či mestá komplexnejšie, čo vedia ponúknuť a, samozrejme, prilákať aj nejaký väčší priemyselný podnik, aby sa našla práca pre čo najviac ľudí. Tu by musela byť dobre vybudovaná aj infraštruktúra.
5. Ako by ste chceli zamedziť odliv mozgov z kraja?
Vieme, že ľudia odchádzajú za prácou, lebo nemajú splnené základné potreby. Ľudia potrebujú z niečoho žiť a aj uživiť svoje rodiny. Práca v kraji je jedna z najdôležitejších potrieb. Ďalšou potrebou je psychická potreba, aby sa cítil človek dobre tam, kde býva alebo pracuje. Ak nemá bývanie a má prácu v danom meste, tak ponúknuť bývanie na prenájom pre zamestnanca a rodinu. A, samozrejme, aby po práci sa mohli aj niekde kultúrne vyžiť či relaxovať, lebo ľudia potrebujú aj psychohygienu, aby mohli kvalitne vykonávať zamestnanie či povolanie.
6. Kde vidíte kraj v roku 2026?
Ľudia by sa mali viac spájať a pomáhať si. Len v jednote je sila. Každý človek v spoločnosti je dôležitý a aj každé povolanie, aby mohol nielen kraj, ale aj štát fungovať. Takže vidím kraj ako súdržný, rozvinutý, sebestačný, s turistickým ruchom, priemyselnými podnikmi, rozvinutým poľnohospodárstvom a družstvami. Ak kraj bude vedieť pomôcť aj tomu najslabšiemu, bude aj lepšie zdolávať väčšie prekážky.
Všetkých kandidátov sme oslovili prostredníctvom kontaktov voľne dostupných na internete. Položili sme im rovnaké otázky a na vyplnenie mali rovnako dlhý čas.