Vraždu Róberta Remiáša nikdy nevyšetrili. Jeho auto explodovalo pred 25 rokmi

Vražda Róberta Remiáša, únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, Mečiarove amnestie, zločinecké politické objednávky Slovenskej informačnej služby, spolupráca bezpečnostných zložiek s mafiánskym podsvetím. 

Nedoriešené kauzy mečiarizmu 90. rokov minulého storočia už štvrťstoročie traumatizujú slovenskú spoločnosť.

Technopol bol socialistický štátny podnik zahraničného obchodu. Obchodoval s inými krajinami, pretože voľný trh v socialistickom východnom bloku neexistoval. Kauza začína v roku 1992 obchodom v hodnote 2,3 milióna dolárov.

Podnik ich zaplatí za dodávku textilu holandskej fiktívnej spoločnosti Introcommerce, založenej na pas neexistujúceho poľského občana. Textil na Slovensko nikdy nedorazí. Technopol podáva v Holandsku na dodávateľa trestné oznámenie.

Od júla 1992 prípad bezvýsledne prešetruje aj slovenský Úrad organizovanej kriminality. Podnet je založený a spisový materiál skartovaný.

Podvod zorganizuje bývalý policajt Peter Krylov, neskôr ho zaňho v Nemecku aj odsúdia. Ešte za socializmu je Krylov v Československu odsúdený za rozkrádanie, nedovolené ozbrojovanie a výtržníctvo.

Potom emigruje do Nemecka. Mesiac po získaní nemeckého občianstva je jeho trestný register znova čistý. Ako emigrant začne pracovať pre rozviedku československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Usadí sa v Mníchove, kde oficiálne pracuje v rozhlasovej stanici Slobodná Európa.

V septembri 1992 nemecká polícia Petra Krylova zatkne kvôli nedovolenému obchodovaniu so zbraňami. 

Do prípadu počas svojej výpovede o kauze Technopol namočí Michala Kováča mladšieho, jeho firmu Sycko a jeho spoločníkov Mariana Kočnera a Martina Syč-Milého. Počas výsluchu tvrdí, že Michal Kováč mladší ho nahováral, aby zorganizoval podvod v Technopole cez firmu Intercommerce.

Potom, čo o ňom Krylov hovorí v televíznom dokumente, vydá mníchovská prokuratúra príkaz na zadržanie Michala Kováča mladšieho, pretože ho chce ako podozrivého vypočuť. 11. novembra 1994 na Kováča mladšieho vydáva medzinárodný zatykač Interpol.        

Nemeckí vyšetrovatelia mali prísť vypočuť Kováča mladšieho na Slovensko 1. septembra 1995. Deň predtým, 31. augusta prezidentovho syna unesú. Skupina mužov ho prepadne na ceste medzi Svätým Jurom, kde býval, a Bratislavou. Kováča odvlečú v kufri auta do Hainburgu v Rakúsku, kde na jeho prítomnosť upozornia políciu.

Motívom únosu bola podľa svedectiev snaha diskreditovať prezidenta, ktorý bol v politickom konflikte s vtedajším premiérom a predsedom najsilnejšej koaličnej politickej strany Hnutie za demokratické Slovensko, Vladimírom Mečiarom.

Podľa obžaloby, ktorú neskôr súd pre Mečiarove amnestie zamietol, sa na násilnom zavlečení podieľala Slovenská informačná služba. Viedenský súd už predtým tiež konštatoval, že na únose sa podieľali slovenské štátne orgány.

Slovenskej SIS vďaka kamarátovi Mečiarovi v tom čase šéfuje Ivan Lexa, prakticky ju riadi skúsený funkcionár komunistickej ŠtB Jaroslav Svěchota. Plány im prekazí najlepší priateľ Róberta Remiáša a korunný svedok únosu prezidentovho syna Oskar Fegyveres. S Róbertom sa poznali od strednej školy, slúžili spolu aj v útvare pohraničnej stráže v Devínskej Novej Vsi a potom pracovali na bratislavskej kriminálke.

Ako príslušník SIS dostane niekoľko dní pred únosom Michala Kováča mladšieho príkaz na jeho sledovanie. V deň únosu je v jednom zo sledovacích áut. Sledovačov riadi priamo Jaroslav Svěchota, celú akciu kontroluje Ivan Lexa. (v roku 1999, rok potom, čo ho zatkli, sa Jaroslav Svěchota vo väzbe k organizácii únosu pod taktovkou SIS nakoniec priznal).

31. augusta 1995 zablokujú Kováčov Mercedes 190 D neďaleko Svätého Jura ôsmi muži. Vyvlečú ho z auta, ohrozujú ho pištoľou. Na hlavu mu nasadia vrece, dostane elektrické šoky a násilím doňho vlejú fľašu whisky.

Auto s uneseným, zbitým a do bezvedomia opitým Michalom Kováčom mladším na zadnom sedadle odstavia v Hainburgu pred policajnou stanicou. Rakúskych policajtov naňho upozorní anonym.

Mečiar a Lexa vydajú oficiálne vyhlásenie, že v prípade zavlečenia Michala Kováča mladšieho išlo o predstieraný únos alebo samoúnos, ktorý zorganizovali zahraničné tajné služby.    

Potom, čo si Oskar Fegyveres uvedomí, súčasťou akého obludného zločinu sa stal, rozhodne sa, že nebude mlčať. 24. septembra 1995 vypovedá pred policajným vyšetrovateľom Petrom Vačokom. Prezidentovi Michalovi Kováčovi sa prizná, že sa ako príslušník SIS nevedome podieľal na únose jeho syna. Hneď po výsluchu ho Róbert Remiáš odvezie do Maďarska. Oskar Fegyveres sa v obave o život skrýva v zahraničí. Jedinou jeho spojkou je Remiáš.

„Róbert bol môj najlepší kamarát. Boli sme ako bratia. Bol pri mne v čase, keď som sa rozhodoval, či ísť vypovedať o účasti SIS na únose Michala Kováča mladšieho. Pomáhal mi, keď som po výpovedi musel opustiť Slovensko a skrývať sa v zahraničí,“ spomína na Róberta Remiáša Oskar Fegyveres.

„Bol mojou jedinou spojkou so Slovenskom, s rodinou. Bol mojou oporou. Vtedy sme boli mladí, čiastočne sme to brali aj ako dobrodružstvo. Na začiatku však ani jednému z nás nenapadlo, kam až to celé môže zájsť,“ dodáva.

Róbert Remiáš navštevoval Fegyveresa v zahraničí obvykle raz do týždňa. Často sa zmieňoval o tom, že ho sledujú neznámi muži.

Fegyveresovi zabezpečoval všetko potrebné. „Boli sme v kontakte cez pager, kde sme si nechávali odkazy. Mali sme určité dohovorené znamenia a podľa toho vedel, kde a kedy sa máme stretnúť,“ komentuje neskôr Oskar Fegyveres obdobie úteku.

Podľa vyšetrovateľa Petra Vačoka bol Remiáš najlepším priateľom Fegyveresa. Slovenská informačná služba chcela Oskara za každú cenu dostať na Slovensko a docieliť zmenu jeho výpovede. Bol to práve Róbert Remiáš, ktorý tomuto zámeru prekážal.

V pondelok 29. apríla 1996 večer odišiel Remiáš zo svojho bytu na Dlhých dieloch, kde žil s manželkou Irenou. Domov sa už nevrátil. Polícia potvrdila, že príčinou explózie jeho auta bolo 150 až 200 gramov výbušniny.

Matka Róberta Remiáša je presvedčená, že išlo o vraždu na objednávku. SIS si na špinavú robotu mala objednať podsvetie. Svojej mame Remiáš viackrát povedal, že ak sa mu niečo stane, tak za tým bude určite Lexa s Mečiarom. Róberta Remiáša kvôli špeciálnej identifikácii a zdĺhavému vyšetrovaniu pochovali až o tri mesiace, 13. júla 1996.

3. mája 1999 prišla Anna Remiášová vo Vrbovom, kde bývala, na míting Vladimíra Mečiara, ktorý v tom čase kandidoval na funkciu prezidenta. Pred publikom ho udrela do tváre kyticu kvetov so slovami: „Priniesla som vám kvety z hrobu môjho syna,“ povedala Mečiarovi. Povedala, že chcela vidieť vraha svojho syna.

Potom, čo sa Michalovi Kováčovi ako prezidentovi skončilo funkčné obdobie, premiér Mečiar ako zastupujúci prezident 3. marca 1998 udelil amnestie, ktoré sa týkali prípadu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny aj vraždy Róberta Remiáša.

Policajné vyšetrovanie týchto zločinov sa naspäť do hry vrátilo až po konci Mečiarovej éry. 25. novembra 1999 z vraždy Remiáša vyšetrovateľ obvinil dvoch údajných vykonávateľov – mafiánov Jozefa Roháča, ktorého medzitým v Maďarsku odsúdili na doživotie, a dnes už nežijúceho Imricha Oláha.

Pre údajný návod na Remiášovu vraždu bol od decembra 2002 stíhaný aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Na vražde sa mal podieľať aj bývalý boss bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora, u ktorého si podľa obvinenia Ivan Lexa vraždu objednal. Miroslava Sýkoru zavraždili 6. februára 1997 pri bratislavskom hoteli Holiday Inn. Na mieste činu sa bezprostredne po Sýkorovej poprave objavil Svěchota.

V septembri 2006 bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča. Trestné stíhanie bolo zastavené aj vo vzťahu k obvinenému Ivanovi Lexovi. Vladimír Mečiar, ktorého HZDS bolo členom vládnej koalície so Smerom-SD a Slovenskou národnou stranou (SNS), na pôde Národnej rady SR 19. októbra 2006 vyhlásil:

„Skutok sa nestal, ešte raz, rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená, že žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi.“

Vyšetrovateľ Policajného zboru SR však 8. februára 2016 vydal uznesenie, ktorým sa rozhodol pokračovať v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša. Na vydanie rozhodnutia dal pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. Podľa Generálnej prokuratúry SR skutok kvalifikovali ako trestný čin vraždy.

Poslanci NR SR zrušili 5. apríla 2017 Mečiarove amnestie z roku 1998. Anna Remiášová bola vo voľbách 29. februára 2020 zvolená za poslankyňu NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO).

Na mieste, kde zomrel Róbert Remiáš, stojí šesťmetrový kríž, ktorý tam ešte v roku 1996 osadili výtvarníci Fero Guldan a Jano Kodoň.

Zdroj: TASR/WIKIPEDIA