V tohtotýždňovom putovaní dejinami Košíc sa zastavíme v Čermeli a priblížime si dejiny peknej chaty Alpinka, ktorá je v súčasnosti, žiaľ, v schátralom stave a hrozí jej demolácia.
Koncom 19. storočia vznikol v Košiciach Turistický kruh košického okolia, ktorý si vytýčil hneď niekoľko ambicióznych cieľov za účelom zvýšenia turistického ruchu. Jedným z nich bolo vybudovať v Čermeľskom údolí v blízkosti Hladnej studne na ploche 32 hektárov „Košické ihličnaté liečivé kúpele a letovisko“. Územie bolo vymedzené od Prameňa dobrej nádeje až po parnú pílu košického obchodníka s drevom Viliama Kircza. Na tomto mieste musíme poznamenať, že v tej dobe boli kúpele populárnou záležitosťou, niekoľko z nich fungovalo nielen v samotných Košiciach a na Bankove, ale aj v okolí mesta, napríklad v Herľanoch či Štóse.
Hlavným iniciátorom myšlienky a zároveň predsedom stavebného výboru kúpeľov sa stal Štefan (István) Szönyey, ktorého inšpirovali o viac ako 20 rokov staršie stavebné návrhy Ľudovíta Cordinesza. V rámci veľkolepých stavebných plánov sa uskutočnili meteorologické výskumy, ktorými sa malo potvrdiť priaznivé podnebie, riešila sa v nich aj infraštruktúra – trať pouličnej železnice sa mala predĺžiť od kiosku v Čermeli až do zmýšľanej kúpeľnej osady a na kúpanie a člnkovanie hostí malo slúžiť umelé jazero. Celý areál mal byť dotvorený okrem samotných kúpeľných objektov aj súkromnými vilkami dobre situovaných Košičanov.
Komplexný stavebný projekt areálu kúpeľov zhotovil staviteľ a vtedajší hlavný mestský inžinier Adolf Soukup. Mestské zastupiteľstvo v roku 1898 schválilo stavebné povolenie a tiež udelilo súhlas s prenájmom pozemkov. Úspech projektu mal byť po finančnej stránke zabezpečený vytvorením Účastinnej (Akciovej) spoločnosti košických ihličnatých liečivých kúpeľov a letoviska s plánovaným základným kapitálom 150-tisíc forintov. Jej členskú základňu tvorilo viacero predstaviteľov košického verejného života. Aj napriek tomu sa napokon práve kvôli nedostatku finančných prostriedkov impozantné plány nepodarilo zrealizovať. Tým sa však história tohto miesta neskončila.
Jedným z členov stavebného výboru bol syn zakladateľa a spolumajiteľ už spomínanej píly právnik Viktor Kircz. Práve on si tu v roku 1910 podľa vzoru švajčiarskych horských chát nechal postaviť loveckú vilu, nazval ju podľa svojej manželky Karolíny – vila Karola (Karola lak), dodnes tento fakt hlása nápis na budove. Vilu rodina niekoľko rokov využívala na súkromné účely a tiež ju prenajímala Košickému poľovníckemu spolku. Potom, čo prestala prosperovať neďaleká píla, aj vila prestala byť používaná a začala pustnúť. Lepšie časy pre dom nastali v roku 1924, kedy ho od Kircza odkúpila košická odbočka Priateľov prírody za 16-tisíc korún.
Počas rokov 1935 – 1936 na lúke povyše zotavovne pribudol bazén s rozmermi 20x6 metra (zrušený bol v roku 1983). V rovnakom období bol vybudovaný betónový tanečný parket s prístavbou krytej verandy pre turistov, ktorá bola v ďalšom období zmenená na jedáleň. Po roku 1945 sa chata dostala pod národnú správu strojárenského podniku Poledniák (neskôr Východoslovenské strojárne). Podnik ju najskôr nazval Pionier, neskôr Alpinka, stále však slúžila na rekreáciu verejnosti.
Autor: HistoricKE