Samosprávy aj naďalej podceňujú protipovodňové opatrenia.
Klimatická kríza nie je len potenciálnou hrozbou, ale realitou, ktorá dnes zasahuje aj východ Slovenska. Zmena podnebia vedie k menšej predvídateľnosti počasia, nárazovým búrkam a miernemu zvyšovaniu teploty. Riaditeľ envirocentra Maroš Nikolaj upozorňuje, že ekologickými hrozbami by sme mali zaoberať predovšetkým lokálne:
„Košický a Prešovský kraj má v podstate celú plejádu možného ohrozenia, takisto ako ostatné kraje na Slovensku. Možno sú skôr výnimočnejšie v tom, že v Prešovskom kraji sú viac potenciálne hrozby bleskových pôvodní, pretože konfigurácia toho terénu, pahorkatina, prípadne spôsob poľnohospodárskeho obrábania pôdy či spôsob lesného hospodárstva na lesných pozemkoch – to všetko vedie práve k tomu, že tieto lokality sú náchylnejšie na bleskovú povodeň.“
Ohrozenie je najvyššie pri stekajúcej vode, ktorá do nížin prichádza z hôr. Zem aktuálne nemá dostatočnú absorpčnú kapacitu, dôsledkom čoho vznikajú povodne. Šéf inovácie a výskumu spoločnosti GOSPACE LABS Andrej Mošať upozorňuje, že problémy sa riešia komplikovanejšie najmä v lokalitách mimo miest. Starostovia začínajú s protipovodňovými opatreniami až po spôsobených škodách. Na Slovensku tak chýbajú preventívne opatrenia, ktoré stále nie sú prioritou samospráv.
„Tesne po povodní, keď sa uprace a odnesie blato, tak potom ľudia sa pýtajú starostu, čo si urobil/a na to, aby mi neodnieslo to auto. Alebo či ten dom bude stáť ešte o 5, 10, 20 alebo 100 rokov. Lebo keď nie, tak mám problém, musím sa odsťahovať, alebo budem musieť platiť zvýšené poistenie. A jediné, čo stačí, je zamyslieť sa nad tým, čo by sme vedeli spraviť, aj keď je to len minimum. Odpoveď je teda, že čím viac hlasov sa na to dopytuje, tým viac je to spoločenskou témou. Už len to, že prídem na tú schôdzu, vypočujem si, aké sú problémy a spýtam sa jednu otázku je krokom k zmene,“ upozornil Mošať.
Riešenie pre budúcnosť by mala priniesť voda, ktorá je jedným z hlavných bohatstiev Slovenska. Dôležité bude najmä jej efektívne využitie a distribúcia. Mošať dodal, že na environmentálne témy vieme upozorniť aj alternatívnou cestou:
„Poznám jednu vynikajúcu umelkyňu, ktorá študuje aj u nás, aj v zahraničí. Zorganizovala na chemickej skládke umelecký happening, kde prišlo 50-60 ľudí, a prilákala tak pozornosť cez umenie. Nemusí to byť len čisto technológia, politika či finančné uvažovanie. Môže to byť interdisciplinárny prístup k tomu, že každý vie niečo zorganizovať.“
Odborníci na klímu upozorňujú na to, že 70 percent environmentálnych iniciatív je hradených prostredníctvom eurofondov, čo podľa nich nie je udržateľná cesta. Slovensko by do roku 2030 malo investovať jedno percento z HDP, ktorým by sa financovali opatrenia voči klimatickým zmenám.