Nezachránia ho ani neurčité rokovania medzi premiérom Robertom Ficom a prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Zakarpatská oblasť napreduje oproti východnému Slovensku raketovým tempom. A to jednak v oblasti priemyslu, ale aj dopravnej infraštruktúry. Expert pre oblasť cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou Eduard Buraš na to poukázal v súvislosti s tým, že oblasť za našimi východnými hranicami je pripravená na budúcnosť napriek tomu, že je Ukrajina je vojne:
„Dovolím si citovať slova gubernátora Zakarpatskej oblasti, pána Myroslava Biletskyieho, ktorý hovorí – my nemáme ten luxus čakať na koniec vojny, aby sme sa začali rozvíjať, naopak, práve teraz rozhodujeme o tom, aká bude ekonomika regiónu po víťazstve. Nehovoriac o tom, že keď došlo k presunu motorových vozidiel z tri a pol tony na päť ton na Ubľu a Malyj Bereznyj tak nám už praská aj cesta a nikomu to nevadí, že tam nie sú odstavné plochy, parkovacie plochy, že tam nie je osvetlenie, to už vôbec nie, a ani to, že starosta Uble musí suplovať štát, aby dokázal zabezpečiť čistotu tunajších ciest. Môžeme si spočítať počet kilometrov postavených ciest na východnom Slovensku na prstoch jednej ruky.“
Východné Slovensko podľa neho nezachránia ani neurčité rokovania medzi premiérom Robertom Ficom a prezidentom Volodymyrom Zelenským. Predseda vlády sa po pondelkovom (4.5.) samite v Jerevane vyjadril, že na stretnutí s ukrajinskou hlavou štátu majú rokovať práve aj o dopravnej infraštruktúre.
„Pán premiér hovorí v takých záhadných vetách, pretože čo všetko znamená cestná infraštruktúra, čo je tým myslené? Veď ani cestná, ani železničná infraštruktúra nie je vôbec v takom stave, ako to bolo prezentované napríklad na stretnutí premiérov vlád, kedy sa v roku 2024 stretli v Michalovciach, dohodli sa na istej spolupráci, na cestovnej mape, a čo je výsledkom, keď sa k tomu musíme opätovne vracať? Pretože, ak sa pôjdeme pozrieť na druhú stranu, tak od toho roku 2024, keď sa vtedajší premiér Denys Shmyhal vrátil na Ukrajinu, v Užhorode kládli koľaje európskeho rozchodu, čo bolo 22 kilometrov, a boli dokončené v tom istom roku na jeseň,“ doplnil Buraš.
Expert pre oblasť cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou dodal, že ukrajinská strana má hotové plány pre výstavbu ciest, obchvatov, opravu mostov aj rozšírenie hraničného priechodu smerom na Slovensko. Podľa neho Slovensko nemá platnú ani projektovú štúdiu z roku 2019 na rozšírenie terminálu nákladnej dopravy vo Vyšnom Nemeckom. Vláda pritom vo výročnej správe o strategických rámcoch pre zapojenie Slovenska do obnovy Ukrajiny zobrala na vedomie, že výber zhotoviteľa na diaľnicu na Zemplín by sa mal uskutočniť čo najskôr a výstavba by mala byť hotová v rokoch 2031-2034.
„O čom ideme rozprávať, keď jediná cestná infraštruktúra smerom z Michalovciach na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom nezodpovedá už dnešným požiadavkám, pretože je preťažená a bude preťažená. Ja vítam iniciatívu pána premiéra, ale bol by som oveľa radšej, keby z tej iniciatívy vyšlo to, aby to duálne financovanie, ktoré dávame napr. aj na nemocnice, sa použilo na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom a na začiatok výstavby diaľničného privádzača Vyšné Nemecké – Sobrance – Michalovce,“ vysvetlil Buraš, ktorý poukázal aj na to, že prvá štúdiá o diaľnici Bidovce – ukrajinská štátna hranica je z roku 1996.
Autor: RÁDIO KOŠICE