Podľa histórie to nadväzuje na výstavbu prvého betlehemu.
Prvý sviatok vianočný sa spája aj s jasličkovou pobožnosťou. V niektorých regiónoch ju ale zvyknú sláviť až na Troch kráľov. Podľa histórie to nadväzuje na výstavbu prvého betlehemu. Históriu jasličkovej pobožnosti pre Rádio Košice opísal kaplán Farnosti svätého Gorazda a spoločníkov v Košiciach Slavomír Engel:
„Alebo inscenáciu prvého betlehemu, ktorý zorganizoval svätý František z Assisi v roku 1223. Odohralo sa to v talianskom mestečku, ktoré je asi 130 kilometrov na sever od Ríma. Svätý František chcel zdôrazniť tú realitu v podobe betlehema, tak vytvoril prvý živý betlehem doslova aj s jasľami. Inštalovali ho asi 15 dní a potom následne práve 25. decembra toho roku 1223 sa aj pri tomto živom betleheme slávila svätá omša a eucharistia.“
Na túto tradíciu dnes nadväzuje aj takzvané koledovanie a chodenie vinšovníkov od domu k domu. Základom je priniesť zvesť o narodení Ježiša Krista. Vinšovníci s malým betlehemom dodnes chodia počas sviatkov najmä po dedinách, klaňajú sa novorodeniatku v jasliach a vinšujú pritom ľuďom. V závislosti od regiónov sa ale zloženie skupín a priebeh vinšovania líši.
„Myslím si, že tu na východe sú tie tradície také bohatšie a zároveň asi aj viac udržiavané. Čo tak vnímam a pozorujem takú účasť tých troch kráľov alebo mudrcov, takže toto by som povedal, že je tu na východe také typické. Medzi tými koledníkmi sú tu postavy troch mudrcov a na západnom Slovensku sú to skôr skupiny detí, ktoré prichádzajú a spievajú,“ doplnil Engel.
V iných krajinách namiesto vinšovníkov chodia speváci oblečení v bielom a s hviezdou na čele, ktorá má pripomínať betlehemské svetlo.
Autor: Rádio Košice