Kým evanjelici majú mäso povolené, katolíci konzumujú skôr pôstne pokrmy.
S dnešným sviatkom sa nám bezpochyby spája aj vôňa tradičných vianočných jedál. Nie vždy však bolo zvykom mať na Štedrý deň stôl plný dobrôt. V minulosti sa ľudia zameriavali skôr na to, aby pripravili pokrmy, ktoré nie sú bežné počas roka alebo také, ktoré majú aj hlbší význam. Podľa etnologičky Klaudie Buganovej išlo napríklad o orechy, jablká či slivky. Práve tieto pokrmy totiž východniari pestovali aj v minulosti a ich konzumácia počas sviatkov mala znamenať bohatú úrodu do budúceho roka.
„Práve na štedrovečernom stole mali byť také jedlá, ktoré boli pripravené z bielej múky, najmä chlieb, bobaľky alebo lokša. Potom bolo potrebné, aby boli zastúpené strukoviny, symbolizujú bohatstvo, narastanie, takže sa z toho pripravovali rôzne polievky, ale najmä kaše. Nikto nezjedol naozaj tak, žeby sa bol až nasýtil. Tam skôr bolo to symbolicky ochutnať z každého druhu jedla,“ vysvetlila Buganová.
Jedlá ovplyvňovalo aj vierovyznanie. Kým evanjelici mali počas Vianoc mäso povolené, katolíci konzumovali skôr pôstne pokrmy. Zemplínčania napríklad zvykli mať na Štedrú večeru 12 chodov, ktoré symbolizovali mesiace v roku. Tradície sa však týkali nielen jedál, ale aj samotného prestierania či večera.
Niektoré rodiny sa zvykli počas večerania obklopiť reťazou, ktorá symbolizovala súdržnosť. Iní zasa od stola počas večere nevstávali, aby ostali spolu aj ďalší rok. Etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že typické bolo aj vyrábanie vianočného obrusu s červenou výšivkou, ktorá mala ochranný charakter:
„Pod stôl sa dávali komponenty, ktoré by sme dnes už nenašli asi ani v mestách, ani na vidieku. Dávala sa tam otiepka slamy ako symbol, že sa narodil v chudobe na slame. Sekera, ktorej samotná čepeľ znamenala tuhé zdravie pre všetkých ľudí, ktorí si sadli k štedrovečernému stolu. Dával sa tam šechtár nadojeného mlieka, čo symbolizovalo bohatstvo v tom slova zmysle potravinovom, aby ľudia mali dostatok potravy.“
Ďalším zvykom je symbol prázdneho taniera. Ten v minulosti predstavoval pripomienku príbuzného, ktorý rodinu v danom roku opustil. Novšie tradície však hovoria o pohostinnosti pre pocestného, pretože na Štedrý deň by nikto nemal byť sám. V súčasnosti však tieto zvyky dodržiava čoraz menej Slovákov.
Autor: RÁDIO KOŠICE