Východniarka Dominika vyrába tancujúce náušnice, ktoré nosia ženy po celom svete

PrešovĽudia

„Stále mám pocit, že náušnice vyrobené niekým iným, by už neboli Tanečnice, aj keď by niesli moju značku. Netvrdím, že možno v budúcnosti nebudem mať nejakú pomoc, ale bude to musieť byť niekto, komu budem na sto percent dôverovať, že to bude robiť s láskou a nie iba pre zárobok," hovorí bývalá učiteľka.

Foto

Dominika Gulden (35) vyštudovala anglistiku a amerikanistiku. Osem rokov aktívne učila anglicky jazyk, no celý čas sa popri tom učila rôzne techniky výroby šperkov. Dnes sa nezastaví, objednávky prichádzajú každú chvíľu a z celého sveta.

Dominika, kde ste vyrastali, aký ste ako dieťa mali vzťah k móde a možno práve k bižutérii?

Vyrastala som v dedine Brezovica v sabinovskom okrese, ale už niekoľko rokov bývam v Prešove. Ak ide o vzťah k móde, prešla som si viacerými dosť výraznými fázami ovplyvnenými hlavne vekom. Od kapsáčov a starých svetrov po ockovi, cez červené krátke vlasy, až k prvej úprave obočia v maturitnom ročníku smiley. Potom som sa už výrazným módnym trendom radšej vyhýbala. Momentálne sa rada obliekam pohodlne. Módu síce sledujem, ale nosím iba to, čo sa mi páči a cítim sa v tom dobre. Ako sa vraví, obuvník chodí bosí, tak to funguje aj u mňa ak ide o bižutériu a šperky smiley. Inak som stále pozitívne a šťastne naladený človek.

Kedy prišiel prvý impulz vytvoriť niečo svoje?

Počas strednej školy som sa začala zaujímať o otcovu „čarovnú skriňu“, kde bolo všetko, na čo si spomeniete. V nej som našla prvé komponenty, z ktorých som vytvárala šperky pre moju rodinu a kamarátky. A tak sa to všetko začalo.

Prečo práve tancujúce náušnice? Vidím, že tancujú, ale ako vám to napadlo?

Ozvala sa mi zákazníčka Andrea, ktorej jedinou požiadavkou bolo vytvoriť nejaké vhodné náušnice k jej outfitu. Keď mi ho opísala, bolo mi jasné, ktorou cestou sa budem uberať. Chcela som vytvoriť osobu, tanečnicu, ktorá by tancovala na jej uchu. A teraz také tanečnice tancujú na ušiach žien nielen na Slovensku, ale vo veľkej miere aj v zahraničí.
 

Foto

Záujem o vašu tvorbu je celkom vysoký, ako vnímate „handmade“ na Slovensku?

Mám pocit, že na Slovensku sa čokoľvek s prívlastkom handmade vníma ako niečo menejcenné ako veci, ktoré si môžete kúpiť napríklad v známych komerčných reťazcoch. Našťastie, už vidím zmeny a ľudí, ktorí si uvedomujú jedinečnosť takých výrobkov je stále viac a viac. Ak ide o záujem o moju tvorbu, som milo prekvapená, že Tanečnice sú na trhu už niekoľko rokov. So záujmom však prichádza aj problém s kopírovaním mojej tvorby. Ale snažím sa to nevnímať negatívne, ale skôr pozitívne, že ma niekto berie ako inšpiráciu a ja sa musím stále posúvať niekam dopredu.

Máte naozaj krásne urobený web, vaše fotky sú veľmi profesionálne, kto je za tým, kto vám s tým pomáha?

Ďakujem, veľmi si to cením. Na webe sa snažíme so sestrou stále pracovať, aby bol čo najviac prehľadný pre zákazníkov, keďže to nie je klasický eshop, na ktorý sú možno bežne zvyknutí. Ten som síce skúšala, ale nakoniec som sa dohodla so sestrou, a tá mi vytvorila túto skôr prezentačnú webstránku, kde sa ľudia stávajú sami dizajnérmi svojich náušníc vďaka možnosti vyskladania si ich vo formulári.

Keď ide o samotné fotografie spolupracujem s rôznymi fotografmi. Predovšetkým však s Gabrielou Mendel, s ktorou si veľmi rozumiem, i napriek tomu, že sme sa v živote nestretli osobne. A práve od nej mám väčšinu fotiek, ktoré môžete nájsť na mojej webke v galérii. Mám tam aj svoje fotky náušníc, ktoré síce nie sú tak profesionálne ako od fotografov, ale aj v tomto smere sa snažím stále zdokonaľovať, keďže viem, že je to veľmi dôležitou súčasťou propagácie mojej tvorby.

Nie sú to len náušnice, venujete sa aj brošniam, čomu ešte?

Napríklad aj náhrdelníkom, ktoré volám Deerkovia. A venovala by som sa im veru oveľa viac, len času nie je tak veľa, ako by som chcela. Aj napriek tomu, že príležitostne vyrobím aj nejaké chokre (náhrdelník, pozn. autorky), náramky či iné doplnky, podstatou sú stále moje Tanečnice.

A prečo práve Deerkovia?

Môj milovaný dedko bol lesník, ktorý v lese strávil veľa svojho času a s radosťou nám o tom hovoril. Od detstva som počúvala príbehy o vysokej lesnej zvery, preto mi sú jelenčeky, jelenice, či srny veľmi blízke. Keď som raz videla výrezok jelenčeka v obchode s kreatívnym materiálom, nedokázala som odolať a tak vznikol prvý Deerko. 

Foto

Ako dlho približne tvoríte jeden pár napríklad vyšívaných náušníc či náhrdelník?

Náušnice vyrábam od troch do šiestich hodín, pri nich naozaj záleží aj na náročnosti. Náhrdelník vyrábam podstatne dlhšie, približne dvanásť hodín. Nie je to vôbec jednoduché, keďže ručne prišívam každý jeden korálik.

Máte naozaj originálne kúsky, odkiaľ prichádza inšpirácia?

Inšpirujem sa síce sledovaním aktuálnej módy, no vo veľmi veľkej miere moju tvorbu ovplyvňuje moja aktuálna nálada a, samozrejme, aj pocit, ktorý zo zákazníčky mám, keďže pri objednávke mi neraz prezradia niečo zaujímavé o nich, aby ich Tanečnice čo najviac odzrkadľovali. Nie je to iba o náušniciach ako o produkte, ale aj o bližšej komunikácii so zákazníčkou. Materiál nakupujem prevažne u slovenských dodávateľov, hlavne teda priadzu. Ale nakupujem aj zo zahraničia, teda zahraničných eshopov.

Tvoríte v Prešove - je to dostatočný priestor pre vašu kreativitu?

Kreativita podľa mňa s veľkosťou mesta veľmi nesúvisí. Samozrejme vo veľkom meste sa výrobky ľahšie propagujú, keďže je tam viac možností. Chuť do väčšieho mesta som rozhodne nikdy nemala.

A čo učenie? Plánujete sa niekedy vrátiť za katedru?

Samotné učenie mi chýba. Študentov som mala vždy rada. Počas vyučovania ale aj mimo neho sme sa toho naučili navzájom veľa. No škola a jej tradičný školský systém mi nechýba vôbec.

Galéria k článku

Spolupracujete aj s rôznymi osobnosťami, na ktorú spoluprácu ste doteraz najviac hrdá?    

Nedá sa povedať, na ktorú som najviac hrdá, lebo všetky moje spolupráce mali svoje čaro a boli veľmi zaujímavé. Spolupracujem so ženami, s ktorými komunikácia funguje a v istom smere sme si spoločne „sadli“. Veľmi milé spomienky mám na Dianu Hágerovú, Mary Bartalos či Barboru Švidraňovú. Vnímam ich ako veľmi inšpiratívne slovenské osobnosti a aj preto som veľmi rada, že moje Tanečnice aj reálne nosia a nebolo to len o reklame.

Každé tanečnice chcú poriadnu dávku kreativity, nestáva sa, že už neviete, ako ďalej?

Nie, nie to sa mi v živote nestalo a som za to naozaj veľmi vďačná. Jediný problém je čas, ktorý je niekedy ťažko nájsť. Nápadov mám v hlave veľa, len priestor na realizáciu mi chýba.

Je toto váš jediný zdroj príjmu?

Na moju tvorbu sa nepozerám iba ako zdroj príjmov, ale predovšetkým ma osobnostne napĺňa pocit, že niekoho môžem potešiť svojou prácou.

Čo by ste chceli ešte v pracovnom živote dosiahnuť?

Rada by som aj naďalej robila to, čo ma naozaj baví. Aj keď nestíham. Možno aj preto nemám pri sebe pomocné ruky iných žien, aby som výrobu Tanečníc rozbehla vo veľkom a doba dodania by nebola šesť týždňov. Stále mám pocit, že náušnice vyrobené niekým iným, by už neboli Tanečnice, aj keď by niesli moju značku. Netvrdím, že možno v budúcnosti nebudem mať nejakú pomoc, ale bude to musieť byť niekto, komu budem na sto percent dôverovať, že to bude robiť s láskou a nie iba pre zárobok.

 

Autorka: IVANA GÁLL BAJEROVÁ

 

 

Komentáre