Vysoká miera fluktuácie je prítomná najmä v obchodnom sektore.
Odchod pracovnej sily z východného Slovenska na západ či do zahraničia je dlhodobým problémom, ktorému čelí takmer každá rodina v Košickom kraji. Štatistiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky však vyčíslili zamestnanosť v Košiciach a okolí za najmenej premenlivú spomedzi všetkých krajov. Priaznivý je aj pokles nepracujúcich, ktorý sa podľa Zuzany Viciaňovej z tlačového oddelenia rezortu nachádza prevažne v skupine absolventov stredných a vysokých škôl:
„Historicky máme najnižšiu nezamestnanosť, ktorá v marci tohto roka dosiahla hodnotu 4,03 percenta. Nezamestnanosť sa znížila vo všetkých krajoch a v 73 okresoch. Najvýraznejší pokles spomedzi krajov bol zaznamenaný v Prešovskom kraji, a to o 0,26 percentuálneho bodu. V marci 2026 bol aj menší počet uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov aj vo veku nad 50 rokov. Medzimesačne sa tiež znížil počet absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí sú evidencii uchádzačov o zamestnanie. Počet voľných pracovných miest bol v marci na úrovni 123 983, pričom ide o historicky najvyšší počet voľných pracovných miest na Slovensku.“
Hoci sa celková zamestnanosť kraja nachádza v priaznivých hodnotách, vysoká miera fluktuácie zamestnancov je prítomná v obchodnom sektore. Odlivu mladých zamestnancov na západ môže podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZ SR) zabrániť aj príchod veľkých regionálnych investorov.
„Fluktuácia na východe Slovenska je pre zamestnávateľov významný problém, keďže nesúperia len v rámci svojho regiónu, ale v podstate s celým Slovenskom. Mnoho mladých ľudí totiž odchádza za prácou do iných častí krajiny, najmä do väčších miest, alebo do zahraničia, čo ešte viac prehlbuje dostupnosť pracovnej sily v regióne. Pozitívom je, že veľký investor, ako napríklad Volvo, môže zvýšiť atraktivitu regiónu, vytvoriť nové pracovné miesta, rozvíkjať dodávateľskej siete, infraštruktúry a postarať sa tak o celkové oživenie trhu práce. Zvyšuje to však tlak na trhu práce a konkurenciu o zamestnancov a celkovú dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily,“ uviedla hovorkyňa AZZ SR Miriam Filová.
Asociácia tiež pozoruje, že medzi dopyt zo strany firiem patria najmä systémové riešenia štátu a samospráv.
„Chcú lepšie prepojenie vzdelávania s praxou, podporu odborného vzdelávania a rekvalifikácií, zlepšenie infraštruktúry a dostupného bývania, v prípade mladých rodín aj dostupnosť škôlok, a prirodzene aj podporu investícií v regiónoch. Samozrejme, ak nevedia firmy obsadiť voľné pracovné miesta domácimi uchádzačmi, je potrebné poobzerať sa po pracovníkoch z tretích krajín, tam je však potrebné zjednodušiť podmienky zamestnávania,“ vysvetlila Filová.
Rezort práce aktuálne využíva viacero nástrojov aktívnych opatrení, ktoré sú zamerané na zvýšenie zamestnanosti i príjmov. Medzi známe programy patrí „Právo na zamestnanie“, „Pripravený na prácu v priemysle“ či „Práca namiesto dávok“. Ministerstvo v súčastnosti vytvorilo na Slovensku viac ako 15-tisíc nových pozícií. Zároveň prevzdelalo alebo rekvalifikovalo viac ako 137-tisíc ľudí.